SlovakiaPlus

Trnava

2011-07-28T15:19:00.000+02:00

Jasov

2011-06-24T13:26:00.000+02:00

Slovensko

2011-06-23T22:28:00.000+02:00

Spišský hrad a okolie

2011-03-08T00:34:00.000+01:00

Vstupná brána dolného nádvoria, vybudovaného Jiskrovými vojskami v polovici 15. storočia.

Nádobka púchovskej kultúry ( 1. storočie pred n. l. ) s plastickou a rytou výzdobou v podobe trojzubca.

Stredná časť horného nádvoria pred archeologicko - architektonickým výskumom.

Keltská minca spišského typu so štylizovaným vyobrazením koníka na reverze ( 1. storočie pred n. l. ).

Prvá románska brána pred výskumom.

Obytná veža románskeho predhradia (stav počas archeologicko - architektonického výskumu ).

Rekonštruovaná časť barbakánu pred vstupnou bránou do stredného nádvoria. Barbakán, vybudovaný v druhej polovici 14. storočia pred západnou bránou opevnenia stredného nádvoria, po vybudovaní dolného nádvoria stratil svoj význam a zanikol.

Dolné a stredné nádvorie Spišského hradu.

Gotický pohár.

Vstupný portál do obytnej veže v románskom predhradí.

Pätka stĺpu v gotickej kaplnke na hornom nádvorí.

Stavebná rekonštrukcia základov Jiskrovej pevnôstky na dolnom nádvorí.

Základy Jiskorej pevnôstky počas archeologicko - architektonického výskumu.

Hlinená kachlica z polovice 16. storočia.

Základy veľkej obytnej veže s renesančnou cisternou.

Kamenná doska s dátumom renovácie hradobného opevnenia (1733).

Časť historického jadra Spišského Podhradia a Národná kultúrna pamiatka Spišský hrad.

Vyšné Ružbachy

2010-12-06T12:15:00.000+01:00

Slovenský Kras

2010-12-05T22:18:00.001+01:00

Národný park sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska v okresoch Rožňava a Košice - okolie. Územie národného parku pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré v podstate predstavujú jednotlivé krasové planiny. Od západu na východ sú to samostatné planiny Koniarska a Plešivská, ďalej Silická planina, Horný a Dolný vrch. Zádielská a Jasovská planina, ktoré predstavujú komplex rozčlenený tiesňavami, geologickým rozhraním a kotlinami. Pretože prirodzené pokračovanie krasového územia je v susednom Maďarsku, južnú hranicu z najväčšej časti predstavuje štátna hranica. Nadmorské výšky sa na území pohybujú od 200 do 900 m. Najvyšším bodom planin národného parku je Matesova skala (925 m) severne od Bôrky. Najnižšie miesto sa nachádza na úpätí planiny severne od Plešivca (217 m. n. m.). Možno si to ani neuvedomjeme je to práve geologická stavba, ktorá podmienila vznik tohto unikátneho krasového územia. Vďacíme za to skutočnosti, že asi pred 205 - 225 miliónmi rokov sa usadili mohutné karbonátové komplexy rifových a lagunárnych vápencov s hrúbkou nad 2 km, ktoré boli vo forme príkrovu (nazvaného silickým), dotransportované do dnešnej oblasti Slovenského krasu. Tieto svojimi vlastnosťami podmienili vznik rozmanitých krasových javov. V Slovenskom krase sa vyskytujú v podstate všetky krasové formy charakteristické pre kras nášho klimatického pásma. Sú to predovšetkým škrapy, krasové jamy (závrty) a priehlbne, úvaly, ktoré dotvárajú reliéf plošín a hlboké kaňonovité doliny i tiesňavy, z ktorých najznámejšia je Zádielska. Vysokú úroveň skrasovatenia územia potvrdzuje výskyt veľkého počtu podzemných dutín a jaskýň. Z nich sú turisticky sprístupnené jaskyne: Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Svojrázne podmienky tohto územia sa odrazili aj v rozmanitosti flóry a fauny. Podstatnú časť plochy tvoria lesy, nemenej významné sú lesostepné časti s výskytom endemických a subendemických druhov. Z botanického hľadiska majú najväčší význam chudôbka Klášterského, jarabina Hazslinszkého, jarabina krasová, hloh domický, rumenica turnianska a sivokvet mäkký veľkoúborový. Významnú skupinu tvoria taxóny, ktoré sa v rámci flóry Slovenska vyskytujú len na území Slovenského krasu. Mnohé patria k panónskym endemitom alebo tu dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia. Krasový fenomn sa prejavuje v dominancii xerotermnej flóry na výslnných stráňach, hranách a škrapových poliach planín. V náväznosti na špecifické vlastnosti zemia sa vytvorili pestré životné podmienky aj pre živočíšstvo oblasti. Sú tu zastúpené skupiny živočíšstva, ktoré dávajú územiu charakter zoocenóz stepného a lesostepného pásma. Slovenský kras so svojimi typickými a jedinečnými prírodnými hodnotami srdečne víta návštevníkov národného parku a zároveň ďakuje za ochranu prírodných hodnôt tohto vzácneho a zaujímavého územia.
Zásady správania sa návštevníkov:

Neničte, nepoškodzujte a neznečisťujte prírodu Slovenského krasu.
Netrhajte a nepoškodzujte rastliny, neplašte a nechytajte živočíchy, neničte hniezda vtákov.
Nesprávajte sa hlučne.
Nevstupujte do nesprístupnených jaskýň.
Krásy a hodnoty prírody obdivujte len z turisticky vyznačených a náučných chodníkov, neskracujte si ich.
Táborenie je dovolené iba na vyhradených priestoroch.
Kladenie ohňa mimo priestorov na to určených nie je dovolené.
Nepoškodzujte označenie, informačné a orientačné tabule.

Tokaj

2010-08-22T11:19:00.004+02:00

Na Dolnom Zemplíne, v juhovýchodnom cípe Slovenska, leží tokajská vinohradnícka oblasť. Je to najmenšia a zároveň najatraktívnejšia vinohradnícka oblasť Slovenska. Patria do nej obce Malá Tŕňa, Čerhov, Slovenské Nové Mesto, Bara, Černochov a Viničky. Je to kraj rozsiahlych nížin s množstvom vodných plôch, riečnych zákutí a vynikajúceho tokajského vína. Na hranici s Maďarskom vystupujú z Východoslovenskej nížiny Zemplínske vrchy, južné svahy ktorých sú osadené vínnou révou už po dve tisícročia. Vinič tu začali pestovať už starí Rimania po tom, čo dobyli Panóniu. Po páde rímskeho impéria v pestovaní pokračovali Slovania. Slovanského pôvodu je aj názov obce a vrchu Tokaj. Odvodzje sa od staroslovienského slova Stokaj, čo znamená sútok dvoch riek, v tomto prípade Bodrogu a Tisy. Rozvoj vinohradníctva zastavil v roku 1241 vpád Tatárov. V čase ich nájazdov bol celý kraj opustený, takže po ich skončení panovník Béla IV. povolal do kraja talianskych kolonistov, ktorí sem priviezli nové pestovateľské metódy a základnú odrodu furmint. Tokajská oblasť je jednou z mála na svete kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Na špecifickej chuti a neopakovateľnej aróme tokajského vína má svoj podiel nielen výdatné slnečné žiarenie, ale tiež horniny sopečného pôvodu, najmä andezity, andezitové a ryolitové tufy, ktoré dali základ ťažkým ílovitým zeminám bohatým na živiny. Tokajské víno z pivníc kniežaťa Františka Rákocziho II sa pravideľne posielalo na dvor kráľa Ľudovíta XIV. Slávny panovník ocenil kvalitu tokajského vína pamätným výrokom: Vinum regum - rex vinorum, (Víno kráľov - kráľ vín.) O tom, že Tokajské víno ani dnes neostáva nič dlžné kráľovskému prívlastku, sa možno presvedčiť v tunajších vínnych pivniciach. Vo Viničkách neďaleko od Slovenského Nového Mesta nájdeme staré vínne pivnice v dĺžke 1600 m zo 14. storočia hlboko (8 - 16 m) vtesané do sopečných hornín. V Malej Tŕni je až 20 km podzemných chodieb. Sú tu od čias tureckých vojen, kedy slúžili miestnym ľuďom ako bezpečný úkryt. Dnes je rozľahlý podzemný labyrint lemovaný sudmi s tokajským samorodým - suchým či sladkým, tokajskou lipovinou, tokajským výberom alebo furmintom - dvj až päť putňovým. Vo Viničkách môžu návštevníci počas exkurzie do histórie a súčasnosti vinárstva degustovať desať druhov pravého tokajského a v neďalekej štýlovej vinárni Čelejka ochutnať nemenej lákavé miestne gastronomické špeciality - pečenú hus, kačku, lokše, škvarkové papagáče či plnenú kapustu. V septembri sa v Malej Tŕni konajú Vinohradnícke slávnosti. Návštevník tohto odľahlého kúta Slovenska iste neoľutuje ak sa prevezie o niekoľko kilometrov ďalej na východ - do Stredy nad Bodrogom, na miesta, kde rieka opúšťa Slovensko. Ocitne sa na najnižšie položenom území (94 m) Slovenska. Nájdete tu krajinu močiarov a mŕtvych ramien s húťinami a lužnými lesmi, raj vodného vtáctva. V štátnej prírodnej rezervácii Tajba objaví zachovalé močiarne spoločenstvá a vzácne živočíchy ako sú kaňa močiarna, korytnačka močiarna, alebo čajka smejivá.
Návšteva tokajskej vinohradníckej oblasti so starými vínnymi pivnicami, kde možno ochutnať pravé tokajské vína, vrátane skutočne kráľovského Tokajského výberu - 5-putňového, ktoré dozrieva v drevených sudoch najmenej sedem rokov, je zážitkom, na ktorý sa nezabúda.
Oberačky v okolí Slovenského Nového Mesta sú vyvrcholením celoročného úsilia vinohradníkov. Tunajšie odrody vínnej révy. fumint, lipovina, či muškát zlatý umožňujú výrobu širokého spektra vín ojedinelého charakteru a vynikajúcej povesti.
Dnešná výroba svetoznámych tokajských vín nadväzuje na bohatú tradíciu vinárstva a vinohradníctva v slovenskej časti tokajskej oblasti. Odrody, plochy a technologický postup spracovania hrozna a výroby vína sú určené zákonom. Výbornú povesť slovenských tokajských vín dokazuje viac ako 100 zlatých a strieborných medailí z dôležitých medzinárodných súťaží.

Spiš

2010-08-15T14:03:00.003+02:00

Spiš je jedným z najkrajších a najsvojráznejších regiónov Slovenska. Vďaka nádhernej prírode a množstvu kultúrnych a historických pamiatok patrí k turisticky najatraktívnejším územiam krajiny. Na západe ho lemujú vysoké a Belianske Tatry, na juhu Nízke Tatry a Slovenské Rudohorie, na severe Spišská Magura. Spišská stolica vznikla v 1. polovici 12. storočia za uhorského kráľa Gejzu pri nemeckej kolonizácii, ktorá poznačila celé dejiny Spiša. Jednou z kurióznych historických kapitol bolo dlhodobé zálohovanie časti spišskej stolice Poľsku. Udialo sa roku 1411, keď uhorský kráľ Žigmund potreboval peniaze na vojnu proti Benátskej republike. Za 31 tisíc kôp českých grošov dal do zálohu Poľskému kráľovi 13 spišských miest, ktoré získala nazad až Mária Terézia. Zložitosti historického vývoja aj pestré národnostné pomery sa odrážajú na vzhľade spišských miest a obcí. Pre ich svojráz si Spiš nemožno pomýliť s žiadnym iným regiónom Slovenska. Cez Spiš viedli významné obchodné cesty strážené hradmi. Najvýznamnejší z nich je Spišský hrad. Je to najrozsiahlejší hrad na Slovensku a jeden z najväčších hradov v strednej Európe. Spolu so Spišskou Kapitulou a Spišským Podhradím tvoria architektonický celok zapísaný v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Spišská Kapitula, ktorá bola od 13. storočia sídlom spišského prepoštstva a neskôr spišského biskupstva, je unikátnym mestečkom obohnaným zachovanými hradbami zo 17 storočia a obývaným výhradne kňazmi. Za návštevu stojí aj ranogotický kostolík v neďalekej obci Žehra. V kostolíku z 13. storočia s pôvabnou siluetou zaujme množstvo vzácnych nástenných malieb z 15. storočia. Pozoruhodné svojou architektúrou sú viaceré spišské mestá. Spomedzi nich vyniká najmä Levoča s gotickým kostolom sv. Jakuba a gotickým dreveným oltárom od Majstra Pavla a tiež Spišská Nová ves, administratívne centrum Spiša.
V objatí Pienin, Belianskych Tatier a Levočských vrchov leží turisticky zatiaľ málo navštevovaná Spišská Magura. Aj toto pohorie však ponúka nádherné prírodné scenérie. Z Magurského sedla v hlavnom hrebeni možno za priaznivého počasia vidieť aj Vysoké Tatry.
Spišské mestá a dediny majú svoj osobitý ráz. V mnohých sa zachovali historické jadrá miest a množstvo sakrálnych pamiatok. V Bijacovciach neďaleko spišského Podhradia nájdeme pôvodne románsky kostol z 13. storočia s nástennými maľbami zo 14. storočia a vedľa románsku rotundu.
Cestou k Spišskému hradu možno navštíviť štátnu prírodnú rezerváciu Dreveník. na vápencovom kopci neďaleko Spišského Podhradia a Žehry sa nachádza skalné mestečko zvané Kamenný raj s vežami, 24 jaskyňami a roklinami fantastických tvarov, vzácnymi rastlinami a živočíchmi. Drevník je najväčším travertínovým územím v Slovenskej republike.

Vysoké Tatry

2010-08-14T18:42:00.001+02:00

Najvyššie hory karpatského oblúka sú najvýznamnejšou oblasťou cestovného ruchu na Slovensku. Na ploche asi 260 km2 sa od Ľadového sedla na západe po Kopské sedlo na východe tiahne asi 26 km dlhý hlavný hrebeň. Takmer v strede pohoria leží najvyšší tatranský vrchol Gerlachovský štít (2655 m). Západne je národný vrch Slovákov - Kriváň (2494 m), smerom na východ je Lomnický štít (2632 m). Najvyhľadávanejšou turistickou cestou je Tatranská magistrála, ktorá má dĺžku 65 km a spája najkrajšie miesta Vysokých Tatier. Vedie z Podbanského na Štrbské a Popradské pleso. Brnčalovu chatu a Kopské sedlo. Vysoké Tatry majú ideálne podmienky na vysokohorskú turistiku, horolezectvo, klasické a zjazdové lyžovanie, ale aj na rekreáciu a oddych. V turistických strediskách je veľa dobre vybavených hotelov, zotavovní i penziónov, je tu množstvo lanoviek, sedačiek a vlekov.
Bielovodská dolina - jedna z najkrajších a najčlenitejších tatranských dolín. Je to jediná dolina alpínskeho typu so zalesnenými úbočiami, čarovnými plesami a vodopádmi. Turistom ju sprístupňuje značkovaný chodník z Javoriny cez Lysú Poľanu, potom pokračuje cez prielom do Veľkej studenej doliny so Zbojníckou chatou.

Poprad

2010-08-14T15:38:00.000+02:00

Najväčšie a hospodársky najvýznamnejšie mesto podtatranskej oblasti s vyše 53 tisíc obyvateľmi, významné turistické a rekreačné stredisko. Začiatky osídlenia siahajú až do praveku, o čom svedčí nález pozostatkov neandertálskeho človeka spred 120 000 rokov z Gánoviec (4 km od Popradu), ktoré sú uložené v Podtatranskom múzeu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1256, v rokoch 1412 až 1772 bolo mesto v poľskom zálohu. Už vtedy tu bola široko rozvinutá remeselná výroba. Súčasný Poprad spolu s pričlenenými časťami Veľká, Stráže pod Tatrami, Spišská Sobota, a Matejovce tvorí veľký celok s rozvinutým potravinárskym a strojárskym priemyslom.
Centrum mesta tvorí historické vretenovité námestie s meštianskymi barokovými a klasicistickými domami zo 16. až 19. storočia. Z historických stavieb je zaujímavý ranogotický kostol svätého Egídia s konca 13. storočia s pozoruhodnými nástennými maľbami. Medzi nimi je aj doteraz najstaršia známa panoráma Vysokých Tatier.

Pieniny

2010-08-12T11:09:00.001+02:00

Pieninský národný park s rozlohou 2125 hektárov sa nachádza pri slovensko - poľskej hranici, sverovýchodne od Vysokých Tatier. Je to kraj s bohatými umeleckými a historickými pamiatkami, svojráznym folklórom a architektúrou. Pieniny sú pre turistu synonymom krásy a panenskej prírody. Je to raj pre kajakárov a rybárov, idelálny kraj pre cykloturistiku. Výraznú dominantu v krajinnom prostredí Zamaguria vytvárajú pozoruhodné skalné útvary Tri koruny (982 m). Prístup na vrchol s vyhliadkovou galériou pre 15 osôb je možný len z poľskej strany. Pod masívom Troch korún si rieka Dunajec vytvorila vo vápencoch na úseku dlhom asi 8,5 km hlboký a úzky kaňpn s vysokými skalnými stenami. Jedinečnou atrakciou je splavovanie rieky na typických goralských pltiach. Najkrajší úsek plavby vedie čarovným prielomom Dunajca z Červeného Kláštora až k prielomu Lesnického potoka - Kače. Pre peších turistov vedie pozdĺž prielomového údolia náučný chodník. Scenericky pôsobivá je aj prírodná rezervácia Haligovské skaly.
Kláštor s pôvodne gotickým kostolom založil začiatkom 14. storočia rád kartuziánov, od 18. storočia patril kamaldulským mníchom. Známym sa stal mních Cyprián, ktorý vraj vzlietol z Troch korún na lietajúcom stroji a preslávil sa aj ako botanik. Kláštorná lekáreň je jednou z najstarších na Slovensku. Celý komplex je národnou kultúrnou pamiatkou.

Humenné

2010-08-10T13:41:00.003+02:00

Hospodárske a kultúrne centrum severného Zemplína leží v severovýchodnej časti Slovenska na sútoku riek Laborca a Cirochy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. V Humennom dnes žije viac ako 37 tisíc obyvateľov. Mesto je známe svojím chemickým priemyslom, rozvíja sa aj energetický, odevný a potravinársky priemysel a bankovníctvo. V centre mesta upúta pozornosť kaštieľ, nad ktorým bol vybudovaný skanzen. Expozícia ľudovej architektúry prezentuje pätnásť drevených obytných a hospodárskych budov z humenského regiónu. Nájdeme tu aj drevený kostolík z roku 1754 s barokovým interiérom a ikonostasom, ktorý sem bol prenesený z Novej Sedlice. Je to národná kultúrna pamiatka. Návštevníkov pri výletoch do okolia zaujmú aj zrúcaniny hradov v Brekove a Jasenove. Vyhľadávaná je prímestská rekreačná oblasť pri rieke Laborec a v doline Hubková.

Dominantou mesta je renesančný kaštieľ z roku 1610 s pozoruhodnými dobovými interiérmi a rozľahlým parkom. Dnes je v jeho priestoroch vlastivedné múzeum. Na moste ku kaštieľu a pri vchode do parku sú umiestnené sochy levov. Nádvorie kaštieľa má zasklené arkády.

Košice

2010-08-09T17:08:00.003+02:00

Druhé najväčšie mesto Slovenska leží v údolí rieky Hornád v Košickej kotline, obklopené výbežkami pohoria Čierna Hora na severe a Volovskými vrchmi na západe. Najstaršia zmienka o Košiciach je z roku 1230, mestské výsady získali v roku 1290. Kráľ Ľudovít Veľký udelil mestu v roku 1369 erb, ktorý je obmenou kráľovského znaku Anjouovcov. Je to najstaršia mestská erbová listina v celej Európe V stredoveku Košice prekvitali vďaka remeslám, povestní boli najmä zlatníci a zvonolejári. V roku 1657 vznikla univerzita, ktorá mala o 100 rokov neskôr už 629 poslucháčov a v roku 1777 sa zmenila na kráľovskú akadémiu, pri ktorej pracovala tlačiareň. Historické jadro mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Sústreďuje objekty zo všetkých stavebných období. K najpozoruhodnejším nesporne patrí Dóm sv. Alžbety - najvýznamnejšie dielo gotického staviteľstva na Slovensku, národná kultúrna pamiatka. Celý komplex zahŕňa katedrálu s množstvom vynikajúcich diel gotickej plastiky a maliarstva, gotickú kaplnku sv. Michala a Urbanovu vežu, v ktorej je dnes expozícia kovolejárstva. Cenná je aj secesná budova divadla z r. 1897 - 1899. Pozornosť návštevníkov mesta určite upúta I barokový Rákocziho palác zo 17. stor., v ktorom sú dnes expozície Technického múzea, Miklušová väznica s historickou expozíciou, novogotický kapitulský palác, bývalá radnica, jezuitský kláštorný komplex, ktorý bol sídlom Košickej univerzity. V klasicistickom Csákyho paláci z 17. stor. sa dnes možno pokochať exponátmi Východoslovenskej galérie. Zvyšky hradieb sa zachovali v Hrnčiarskej ulici s tzv. Katovou baštou, v Zbrojníckej a Kováčskej ulici. Východoslovenská metropola ponúka svojim návštevníkom veľa zážitkov z prechádzok po dlhom, veľkomestsky rušnom námestí s množstvom pamätihodností. Je tu veľa štýlových obchodov a reštaurácií, dostatok hotelov a penziónov. Bohaté sú tradície kultúrneho života mesta. Pôsobí tu veľa profesionálnych kultúrnyh inštitúcií, medzi nimi Košické štátne divadlo a Štátna filharmónia. Je tu sídlo Vysokej školy technickej, Univerzity P. J. Šafárika, Vysokej školy veterinárskej, mnohých stredných škôl, pôsobí tu konzervatórium. Priemyselný potenciál Košíc je reprezentovaný najmä železiarňami - najväčšou hutníckou základňou na Slovensku. Okrem toho sú tu významné podniky strojárske, banské, energetické, stavebné a potravinárske. Možnosti rekreácie a oddychu sú v prímestskej rekreačnej oblasti Bankov, Alpinka, Jahodná, Čermel, Vodnár a Girbes. V miestnej časti Kavečan sú výborné podmienky na lyžovanie.

Bardejovské Kúpele

2010-08-06T22:55:00.002+02:00

Nový Smokovec

2010-08-06T20:52:00.000+02:00

Lúčky

2010-08-06T19:03:00.000+02:00

Štós Kúpele

2010-08-05T11:12:00.001+02:00

Bardejov

2010-07-26T08:51:00.002+02:00

Nimnica

2010-07-26T08:50:00.002+02:00

Kúpele Bojnice

2010-07-23T13:17:00.000+02:00

Kúpele Brusno

2010-07-23T12:42:00.000+02:00

Prírodné jódové kúpele Číž

2010-07-23T12:10:00.000+02:00

Kúpele Dudince

2010-07-23T12:07:00.002+02:00

Kúpele Diamant Dudince

2010-07-23T12:00:00.001+02:00

Liečebný dom Detvan

2010-07-23T11:33:00.002+02:00

Špecializovaný liečebný ústav Marína

2010-07-23T11:29:00.002+02:00

Kúpeľno rehabilitačný ústav Bystrá

2010-07-23T11:28:00.000+02:00

Kúpele Lučivná

2010-07-23T11:22:00.002+02:00

Nový Smokovec

2010-07-22T22:13:00.002+02:00

Piešťany

2010-07-22T19:39:00.001+02:00

Kúpele Rajecké Teplice

2010-07-22T12:51:00.000+02:00

Sliač

2010-06-09T21:33:00.000+02:00

Sklené Teplice

2010-06-09T21:26:00.000+02:00

Zámok v Markušovciach

2010-06-07T21:46:00.000+02:00

Strážky

2010-06-07T20:30:00.000+02:00

Ľubovnianský hrad

2010-06-06T21:41:00.000+02:00

Spišský hrad

2010-06-06T17:41:00.000+02:00

Budatínsky zámok

2010-06-06T17:38:00.000+02:00

Oravský hrad

2010-06-05T23:31:00.000+02:00

Krásna Hôrka

2010-06-05T21:26:00.000+02:00

Betliar

2010-06-05T15:17:00.000+02:00

Zvolenský zámok

2010-06-05T14:06:00.000+02:00

Hrad v Kremnici

2010-06-05T12:57:00.000+02:00

Bojnický zámok

2010-06-05T10:44:00.000+02:00

Nitriansky hrad

2010-06-04T22:02:00.002+02:00

Smrdáky

2010-06-04T17:27:00.002+02:00

Kúpele Štós

2010-06-04T15:54:00.000+02:00

Tatranské Matliare

2010-06-04T15:39:00.000+02:00

Sanatórium Tatranská Kotlina

2010-06-04T12:16:00.002+02:00

Sanatórium v Tatranskej Polianke

2010-06-04T11:10:00.000+02:00

Kúpele Trenčianske Teplice

2010-06-04T10:58:00.001+02:00

Kúpele Turčianske Teplice

2010-06-04T10:48:00.000+02:00

Kúpele Vyšné Ružbachy

2010-06-04T10:08:00.000+02:00

Beckov

2010-05-15T14:34:00.000+02:00

Hrad sa spomína už v Anonymovej kronike z 12. storočia. Jeho strategické postavenie vyplýva z umiestnenia na vápencovom útvare nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy. Na prelome 14. a 15. storočia zažil hrad honosnú prestavbu, pri ktorej sa zvýšili hradné veže a pribudol gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V ďalšom storočí Beckov s dôsledku tureckých nájazdov opevnili. Noví majitelia, ktorí na hrad prišli v 17. storočí sa o svoje majetky veľmi nestarali, Beckov začal chátrať a jeho skazu úplne dokončil požiar. Odvtedy je sídlo na brale opustené. Pri jeho návšteve sa môžete pokochať pohľadom na rekonštruovanú zrúcaninu hradu na 70 m vysokom brale nad mestečkom. Dnes sú prístupné ruiny horného a dolného hradu, pozostatky palácov, hospodárskych a obranných budov a opevnenia. všimnite si neukončenú veľkú delovú baštu na dolnom nádvorí. V areáli hradu nájdete aj Stredoslovesnkú oblastnú galériu, kde sa pravidelne usporadúva bienále grafík.

Spišský hrad

2010-05-15T13:30:00.000+02:00

Rozprestiera sa na travertínovom kopci vysokom 634 m nad Spišským Podhradím. Zaujímavosťou je, že vývoj hradu môžete sledovať priamo na zrúcaninách a viac menej zachovalých stavbách z 13. a 18. storočia. Hrad striedala pánov i architektov, až kým v 18. storočí nevyhorel. Povesť hovorí, že príčinou boli vojaci, ktorí si pálili niečo ostrejšie. Nedali pozor na iskry z ohňa a hrad na to doplatil. Posledných vyše dvadsať rokov na hrade prebiehajú konzervačné a renovačné práce. Hrad patrí do svetového dedičstva UNESCO od roku 1993. V súčasnosti sú zrúcaniny prístupné ako múzeum, ktoré môžete navštíviť od do nedele medzi 8. až 18. hodinou. V hrebeni tiahnucom sa južným smerom od hradu nájdete národnú prírodnú rezerváciu Drevník - travertínové skalné mesto. Cestou na Spišský hrad budete určite prechádzať Spišským Podhradím. Jeho súčasťou je aj Spišská Kapitula, pôvodne samostatná obec, ktorá vznikla okolo kostola. Ide vlastne o jednu ulicu zakončenú dvoma bránami. Jej dominantou je neskorománska katedrála Sv. Martina z 13. storočia. Pri jej návšteve si všimnite gotické oltáre, náhrobné tabule, kalichy, zvony a fresky znázorňujúce korunováciu Karola Róberta.

Fiľakovský hrad

2010-05-15T12:07:00.001+02:00

Prvý majiteľ hradu, stojacieho na nie veľmi vysokej skale nad Fiľakovom, sa volal Fulkus a možno teda predpokladať, že hrad i podhradie dostali meno po ňom. V 16. storočí sa hrad na 40 rokov dostal do rúk Turkom. Stal sa netrom tzv. fiľakovského sandžaku (tureckého správneho okresu). Samotný hrad však ani po oslobodení nemal pokoja. Neskôr sa ho zmocnili povstalci - Bočkayovci, zohral svoju úlohu v ďalšom boji proti Turkom, bojovalo sa oň aj Thokolyho povstaní. Nuž a to bol začiatok konca Fiľakovského hradu. Po požiari sa do hrubých múrov pustil majster čas. Ale i dnes sa môžete poprechádzať medzi zaujímavými ruinami.

Plavecký hrad

2010-05-15T10:56:00.000+02:00

Ak by ste sa na Mal Karpaty pozreli od západu, nemôžete si nevšimnúť Plavecký hrad neďaleko Plaveckého Podhradia. Vznikol ako pohraničná pevnosť, ktorá prešla niekoľkými prestavbami. Tá posledná - pri dobytí cisárskymi vojakmi - mu bola osudná. v súčasnosti si môžete prezrieť vonkajšie murivo opevnenia, výraznú delovú baštu, murivo paláca i ústrednú vežu. Vo východnej bašte sa zachovala kamenná renesančná brána. súčasťou novodobej histórie tohto hradu je už tradičná hra Dobýjanie Plaveckého hradu. Cestou z hradu sa môžete zastaviť v Plaveckej jaskyni, ktorá je súčasťou Plaveckého krasu s množstvom krasových jám, kaňonovitých dolín a jedenástich jaskýň.

Dračí hrádok

2010-05-14T21:42:00.000+02:00

Týči sa nad Borinským potokom na výraznom vrchu Úboč, 2 km východne od obce Borinka. Predpokladá sa, že bol postavený v 13. storočí. Všimnite si vežu, ktorá pripomína veže na iných kráľovských hradoch - Plaveckom a Beckove. Podľa niektorých odborníkov sú na rytine z roku 1563, ktorá zachytáva korunováciu cisára Maximiliána II. v Bratislave, obrysy Dračieho hrádku. Doteraz nie je celkom jasné, či existuje súvislosť medzi názvom Dračí hrádok a názvom tzv. Dračieho rádu, ktorý združoval najmocnejších a najvplyvnejších mužov Uhorska. Aj pod zánik Dračieho hrádku sa podpísal požiar. Veľmi mu nepomohli ani husitské vpády na západné Slovensko. V súčasnosti sú viditeľné časti zachovaného múru osadenia vstupného mostu. Na Dračí hrádok sa dostanete krásnou vychádzkou z Borinky.

Ilavský hrad

2010-05-14T21:06:00.000+02:00

Ilavský hrad často slúžil ako dar alebo záloha, a preto je zoznam jeho plánov veľmi dlhý. Jeden z majiteľov ho nechal opevniť, po obvinení zo sprisahania však cisárske vojská opevnenia zbúrali a hradné priekopy zasypali. Z časti hradu sa neskôr stal kláštor. Rád trinitánov tu vybudoval nemocnicu a kostol. Keď sa z hradu odsťahovali mnísi, predal majiteľ hrad uhorskému štátu. Od roku 1855 je z hradu väzenie. Počas celej svojej histórie hrad prešiel rukami toľkých majiteľov a zažil toľko prestavieb, že dnes už nie je možné určiť ani jeho pôvodný pôdorys. Dnes si hrad nemôžete ani odfotografovať a rovnako nie je možné dostať sa k súčasnému pôdorysu. Zvonka si určite všimnete rôzne ploty a strážne vežičky. Ako turisti sa do vnútra hradu síce nedostanete, navštíviť však môžete kostol, ktorý je jeho súčasťou.

Hurá na hrad

2010-05-14T20:29:00.002+02:00

Oveľa skôr, ako sa tento rok začalo astronomické leto, udreli nebývalé horúčavy. Ťažko nájsť chládok, kde by sa človek schoval pred spaľujúcimi lúčmi slnka. Pritom existujú miesta, ktoré vo svojich útrobách dlhé roky schovávajú správy o našom kultúrnom dedičstve a ešte aj v úmornej horúčave z nich vanie chladný dych minulých storočí.

Hrad Devín

2010-05-14T19:52:00.000+02:00

Bratislavský hrad

2010-05-14T19:47:00.000+02:00

Hrad Červený Kameň

2010-05-14T19:30:00.000+02:00

Čachtický hrad

2010-05-14T19:27:00.000+02:00

Hrad Beckov

2010-05-14T19:25:00.002+02:00

Hrad Strečno

2010-05-14T19:23:00.002+02:00

Trenčianský hrad

2010-05-14T19:21:00.000+02:00

Zámok Topoľčianky

2010-05-14T19:05:00.000+02:00

Prešov

2010-05-03T20:43:00.000+02:00

Patrí medzi najvýznamnejšie historické mestá na východnom Slovensku. Pôvodne bol sídlom šarišskej župy, dnes je druhým najväčším východoslovenským mestom s bohatou minulosťou. Prešov vyrástol na sútoku Torysy so Sekčovom v mieste, kde a križovala stará obchodná cesta s dolného Uhorska do Poľska s levočskou a bardejovskou cestou. Najstaršia písomná zmienka o Prešove pochádza z roku 1248. V roku 1374 sa stal Prešov slobodným kráľovským mesto. Vtedy si mesto postavilo farský kostol na veľkom vretenovito pretiahnutom námestí, ako aj mestské opevnenie s trojitým pásom hradieb spevnených baštami a dvoma hlavnými bránami - Hornou a Dolnou. Výstavba mesta z 15. a 16. storočia sa dodnes zachovala v historickom jadre, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciu. Typické sú najmä meštianske domy s gotickým jadrom a neskoršími renesančnými úpravami Súčasný Prešov má asi 75 tisíc obyvateľov, rozvinutý odevný a strojársky priemysel, je sídlom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika s filozofickou a pedagogickou fakultou. súčasťou Prešova je obec Solivar, jediné miesto na Slovensku, kde sa odpradávna ťaží soľ.

Spišská Nová Ves

2010-05-03T16:05:00.000+02:00

Prvá správa o dnešnom centre Spiša pochádza z roku 1268 a hovorí sa v nej o Ville Nove - Novej vsi. Z nej sa postupne vyvinulo banícke mestečko s právom samosprávy, právom kutať a ťažiť rudy. už v 14. storočí vzniklo v okolí množstvo baní na meď, železo, striebro. S hospodárskym rozmachom súvisel rozvoj školstva a kultúry. Mestská škola tu jestvovala už v 15. storočí. V súčasnosti je Spišská Nová Ves okresným mestom s vyše 35 tisíc obyvateľmi. Tradíciu má v meste železnorudné baníctvo, geologický prieskum, nábytkársky a textilný priemysel. V okolí mesta sa nachádzajú významné rekreačné strediská Čingov Plejsy, Hrabušice a iné. z mesta vedú turistické chodníčky do Volovských vrchov a Slovenského raja.

Michalovce

2010-05-03T12:12:00.000+02:00

Okresné v severnej časti Východoslovenskej nížiny, hospodárske a kultúrne stredisko Zemplína. Prvá písomná zmienka o Michalovciach je z roku 1244, od roku 1418 sa vyvíjali ako zemepanské mestečko, ktoré si udržiavalo poľnohospodársky charakter. Súčasné Michalovce reprezentujú viaceré priemyselné odvetia, medzi nimi strojársky, odevný, keramický chemický, energetický, potravinársky a iné. Záujem návštevníkov mesta priťahuje klasicistický kaštieľ s parkom, postavený na základoch vodného hradu z 13. storočia. Dnes je to pôsobivý rámec pre expozície Zemplínskeho múzea. Medzi významné pamiatky patrí aj pôvodne gotický kostol zo 14. storočia. s barokovým a rokokovým interiérom. V meste žil a tvoril Jozef Theodor Mousson, maliar zemplínskeho kraja a ľudu, je tu aj pamätná izba básnika Pavla Horova. Malebné prostredie Vihorlatských vrchov a vodnej nádrže Zemplínska šírava, osobitosť zemplínskeho folklóru, tradičná hrnčiarska výroba v neďalekých Pozdišovciach, to všetko prispieva k atraktivite tohto regiónu.

Vranov nad Topľou

2010-05-03T08:46:00.002+02:00

Židovská synagóga postavená v roku 1921.

Rožňava

2010-05-03T08:24:00.000+02:00

Staré banícke mesto sa rozprestiera v malebnom údolí riečky Slanej po výbežkom Volovských vrchov. Prvá písomná zmienka je z roku 1291. Už vtedy sa tu dolovali rudy z ktorých sa získavalo zlato, striebro, meď a železo. Prvé mestské privilégiá získala Rožňava v roku 1340 a od roku 1410 sa uvádza ako slobodné kráľovské banícke mesto. Historickým jadrom mesta je Námestie baníkov s renesančnou mestskou vežou. Meštianske domy na námestí stoja priamo na niekdajších štôlňach a kutacích jamách stredovekých zlatých baní. Medzi významné pamiatky patrí aj biskupská rezidencia, gotický kostol z roku 1303, baroková budova bývalej radnice a iné. Zaujímavosťou mesta je Banícke múzeum, ktoré má štyri expozície v osobitných objektoch. dokumentujú vývoj baníctva a hutníctva, ľudového umenia v Gemeri i prírodu Slovenského krasu.

Bardejovské Kúpele - The Spas Of Eastern Slovakia

2010-05-02T20:58:00.000+02:00

Ležia uprostred ihličnatých lesov na južnom úbočí predhoria Nízkych Beskýd. Liečivé vlastnosti minerálnych vôd a terapeutický účinná klíma umožňujú liečbu chorôb tráviaceho ústrojenstva a nešpecifických chorôb dýchacích ciest. Liečivý účinok bardejovských vôd bol známy už v 13. storočí, i keď prvá písomná správa o kúpeľoch pochádza až zo začiatku 16. storočia V centrálnej časti kúpeľov vyviera 8 prameňov minerálnych vôd s vysoký obsahom minerálnych látok. Rozsiahly lesopark s kúpeľnými chodníčkami, neďaleký skanzen ľudovej architektúry, bohatstvo stredovekých stavebných pamiatok v okolí poskytujú široké možnosti oddychu a kultúrneho vyžitia. Osobitne príťažlivá je prekrásna architektúra bývalého kráľovského mesta Bardejova. Vzácne historické centrum je mestskou pamiatkovou rezerváciou, za ktorého záchranu bola Bardejovu v roku 1986 udelená zlatá európska medaila. Hlavné námestie s meštianskymi domami z obdobia neskorej gotiky, neskôr renesančne prestavené, je najčastejším cieľom turistov. Uprostred námestia stojí najstaršia radnica na Slovensku, v ktorej je dnes sídlo Šarišského múzea. V interiéri Chrámu sv. Egídia z r. 1415 je 11 pôvodných gotických oltárov.

Slovenský Raj - Slovak Paradise

2010-05-02T16:10:00.001+02:00

Pohorie, ktoré sa stalo právom národným parkom, je skutočným rajom turistov. málokde inde stretnú na tak malom priestore udivujúco rozmanitú krajinu - planiny, priepasti, kaňony, rokliny, náhorné plošiny, jaskyne, vodopády. Slovenský raj je územím výnimočných prírodnách krás,vzácnej flóry a fauny. Nadmorská výška (500 - 1270 m) nie je veľká. Pešie trasy dolinami a tieňavami sú nesmierne atraktívne. K najkrajším tiesňavám patria - Kyseľ, Sokolia dolina, Veľký a Malý Sokol, Piecky, Suchá Belá a ďalšie. Medzi jedinečné zážitky patrí splav rieky Hornádu v mieste, kde rieka vyhĺbila kaňon nazývaný Prielom Hornádu. Divý tok Hornádu lemujú skalné steny spadajúce priamo do vody a zvládnutie plavidla si vyžaduje veľkú vodácku zručnosť. Slovenský raj je bohatá na jaskyne a priepasti. Najvýznamnejší je jaskynný systém Stratenskej jaskyne, ku ktorému patrí Stratenská jaskyňa - druhá najdlhšia jaskyňa na Slovensku (18,5 km), jaskyňa Psie diery a Dobšinská ľadová jaskyňa. V Slovenskom raji je 177 jaskýň a priepastí, 16 štátnych prírodných rezervácií a množstvo ďalších unikátnych prírodných pozoruhodností. Krásy Slovenského raja približujú aj osobitné náučné chodníky - Slovenský raj - sever (12,5 km dlhý,) Slovenský raj - juh (18 km), chodník Horskej služby (17 km) či náučný chodník Mládeže. Najznámejšie turistické a lyžiarske strediská Slovenského raja sú Dedinky a Vernár s dobrými terénmi pre zjazdové lyžovanie a lyžiarsku turistiku.

Poprad - Spišská Sobota

2010-05-02T12:33:00.000+02:00

Moderné štyridsaťtisícové mesto južne od Vysokých Tatier je turistickým a rekreačným centrom a hlavný m východiskom do tohto pohoria. Mesto sa rozkladá v popradskej kotline pri rieke Poprad. Je dôležitou dopravnou križovatkou s medzinárodným letiskom Sľubná perspektíva sa otvára pred strojárskym priemyslom zastúpeným najmä úspešnou Tatramatkou, ale aj pred cestovným ruchom. Súčasťou Popradu je mestská pamiatková rezervácia Spišská Sobota. Bývalé trhové mestečko má unikátne zachovalé historické námestie s románskym kostolom, v ktorom sa nachádza gotický oltár sv. Juraja - dielo Majstra Pavla z Levoče. Spišská Sobota je jedno z najzachovalejších historických mestečiek na Slovensku a jej návšteva je vítaným spestrením turisticko športového pobytu v Tatrách, do panorámy ktorých tak čarovne zapadá.

Vysoké Tatry - The High Tatras

2010-05-01T12:11:00.003+02:00

Vysoké tatry patria medzi najmenšie a súčasne najkrajšie veľhory sveta. Sú jediným pohorím vysokohorského charakteru na Slovensku a najvyšším horstvom v 1200 kilometrovom oblúku Karpát. Vysoké a Belianske Tatry nazývané spoločne Východné Tatry tvoria podstatnú časť Tatranského národného parku, najvýznamnejšej prírodnej rezervácie na Slovensku o rozlohe 741 km2. Hlavný hrebeň Vysokých Tatier meria 26 kilometrov. Najvyšší tatranský vrchol Gerlachovský štít (2655 m) leží v strede pohoria, západnej časti Vysokých tatier dominuje Kriváň (2492 m) a východnej Lomnický štít (2632 m). S vysokými strmými štítmi malebne kontrastujú jazerá. Tieto pozostatky ľadovcov nájdeme takmer v každej doline. Vysoké Tatry so svojimi 85 jazerami sú oblasťou najväčšieho výskytu jazier na Slovensku. Vzácna je vysokohorská kvetena Tatier. Za pozornosť stoja nielen unikátne druhy z doby ľadovej, alebo kvety kvitnúce iba v Tatrách, ale aj podhorské lúky a čistinky posiate šafránmi, prvosienkami, náprsteníkmi, ľaliami. Typickú kvetenu Tatier predstavuje náučný chodník zo Štrbského plesa k Veľkému Hincovmu plesu. Tatranské lesy sú domovom jeleňov, ale aj menších a väčších šeliem - lasice, líšky, kuny, divej mačky, jazveca, rysa, medveďa i vlka. Typickými zástupcami najvyšších horských partií sú kamzík a svišť. Na neprístupných skalách hniezdi orol skalný. Napriek vysokohorskému charakteru sú Vysoké Tatry dobre prístupné a majú ideálne podmienky pre turistiku, horolezectvo, lyžovanie. V oblasti Štrbského Plesa, Smokovcov a Tatranskej Lomnici, najvýznamnejších centier turistiky, je množstvo lanoviek, sedačiek, vlekov, sú tu dobre vybavené hotely, zotavovne. Všetky turistické strediská Tatier poskytujú bohatý výber možností pre zimné športy a vďaka vynikajúcim terénom a dobrému vybaveniu sú dejiskom mnohých medzinárodných i domácich pretekov. Pod Tatrami v neďalekej Východnej sa každoročne v júli koná najznámejší folkórny festival Východná.

Drevené Kostolíky - Východného Slovenska

2010-04-29T23:21:00.008+02:00

Slovensko je známe bohatstvom sakrálnych architektonických pamiatok, z ktorých mnohé patria do klenotnice svetovej kultúry. Medzi ne možno nesporne zaradiť vzácny súbor drevených kostolíkov východného obradu, ktoré sa zachovali v oblasti severovýchodného Slovenska. Tieto sakrálne stavby, ktoré tu šudia nazývajú cerkvami, sú vrcholom ľudovo - umeleckej architektonickej tvorby, prejavom umu a majstrovstva miestnych ľudových tvorcov, ich zmyslu pre krásu a harmóniu s okolitým prostredím. Vyznačujú sa originálnosťou, vysokou úrovňou technického a umeleckého stvárnenia. Najstaršie zo zachovaných kostolíkov pochádzajú zo začiatku 16. storočia (Tročany, Hervartov), väčšina z nich je však až zo 17. a 18. storočia. Všetky kostolíky tejto architektúry sú postavené z dreva a majú zrubovú základnú konštrukciu. Ich charakteristickým znakom je trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Je tu vstupná časť (zvaná aj babinec), hlavná loď a oltárna časť. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží. Sú však aj dvojvežové kostolíky (Hrabová Roztoka, Inovce, Kalná Roztoka, Ruská Bystrá, Ruský Potok, Topoľa, Tročany, Uličské Krivé). Z hľadiska veľkosti priestoru je najväčšia stredná časť, chrámová loď. Najvyššia veža je nad babincom, okrem kostolíka v Nižnom Komárniku, kde dominuje stredná veža. Ako krytina sa na týchto stavbách zásadne používali ručne vyrábané drevené šindle. Dekorácia sa uplatňovala dokonca v spôsobe kladenia šindľov, šalovacích dosák a líšt. Pri stavbe sa pôvodne nepoužívali kovové klince. pretože symbolizovali Kristovo ukrižovanie. Osobitú pozornosť si zasluhujú ozdobné železné kríže, ktoré sú výrazným umeleckým prejavom dedinských kováčov. jedinečné sú interiéry týchto kostolíkov. Pôvodne boli bohato zdobené nástennými a stropnými maľbami. Najvýznamejšou súčasťou každého kostolíka je ikonostas (z gréckeho eikon- obraz, stasis - stavba), drevená stena s obrazni oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu. Táto stena je zdobená spravidla štyrmi radmi ikon a tromi dverami uprostred. Stredné tzv. cárske dvere sú dvojkrídlové, bohato vyrezávané a mohol ich používať iba kňaz, dvoje postranných dverí je určených pre diakonov. Charakteristickou črtou pre ikonostas je prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a kompozícia námetov. Kostolíky väčšinou stoja na vyvýšenom mieste neďaleko obce, oddelene od ostatných dedinských stavieb, v tichom prostredí lesného zátišia alebo pri cintorínoch. Iba ojedinele sa nachádzajú priamo v obci (Tročany, Uličské Krivé). Niektoré z týchto kostolíkov majú samostatnú drevenú zvonicu (Kalná Roztoka, Korejovce, Ladomirová, Potoky, Ruský Potok, Topoľa) a celý areál je niekedy oplotený zrubovou alebo kamennou ohradou so štýlovou vstupnou bránkou. Dnes môžeme obdivovať tieto skvosty ľudovej architektúry na pôvodných miestach v 27 obciach severovýchodného Slovenska. V roku 1958 bol tento súbor drevených kostolíkov vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V okrese Snina je to 5 chrámov (Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka, Hrabová Roztoka), v okrese Michalovce 2 chrámy (Inovce, Ruská Bystrá), v okrese Svidník 11 chrámov (Bodružal, Miroľa Príkra, Šemetkovce, Potoky, Korejovce, Hunkovce, Krajné Čierno, Dobroslava, Nižný Komárnik, Ladomirová), v okrese Prešov 1 chrám (Brežany), v okrese Bardejov 7 chrámov (Jedlinka, Kožany, Krivé, Tročany, Frička, Lukov - Venécia, Hervartov), v okrese Stará Ľubovňa 1 chrám (Hraničné). Niekoľko ďalších kostolíkov premiestnili do skanzenov. Kostolík z Kožuchoviec s bohatými nástennými maľbami je umiestnený medzi mestskými stavbami v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach. V skanzene v Bardejovských Kúpeľoch môžete obdivovať kostolíky z Mikulášovej a zo Zboja, v skanzene pod hradom Stará Ľubovňa je kostolík z Matysovej, kostolík z Novej Sedlice sa ocitol v skanzene v Humennom a kostolík z Novej Polianky je súčasťou skanzenu vo Svidíku. Väčšina drevených kostolíkov v obciach je stále funkčná (okrem Hunkoviec), konajú sa tu pravidelné náboženské obrady. Až pri nich človek dokáže naplno vnímať svojské čaro týchto unikátnych stavieb, ktoré nás dodnes udivujú svojou neopakovateľnou krásu.
Bodružal
Cerkva sv. Mikuláša postavená v r. 1658 na južnom svahu obce. Trojdielna zrubová stavba má bohato členenú šindľovú strechu s tromi stupňovitými vežami. Kupoly sú zakončené makovičkami s bohato kovanými krížmi. Kostol je obklopený zrubovou ohradou so šindľovou strieškou. Vnútorná výzdoba je baroková, bielo - zlato maľovaná. Zvyšky nástenných malieb sú z pol. 18. stor. ikonostas je z konca 18. stor.

Dobroslava
Cerkva sv. Paraskievy bola postavená v roku 1705, v roku 1932 pristavali dve bočné kaplnky, následkom čoho sa pôvodný trojdielny pôdorys stavby zmenil na päťdielny. Barokový interér a ikonostas zhotovený podľa zásady ikonografie sú z 18. stor.
Hervartov
Jediný rímskokatolícky kostol z celého súboru drevených chrámov. Je zasvätený sv. Františkovi z Assisi a bol postavený koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Svojím dvojdielnym pôdorysom, vysokou strechou a ďalšími znakmi je značne odlišný od rusínsko - ukrajinských drevených cerkví a má gotický charakter. Veža - zvonica bola pristavaná dodatočne. Vo vnútri kostola sa nechádza vzácny oltár a nástenné maľby.
Hrabová Roztoka
Cerkva sv. Bazila Veľkého z polovice 18. storočia má valbovú šindľovú strechu s dvomi vežičkami. V prevažne barokovom interiéri sa okrem ikonostasu nachádza zaujímavá skriňa zhotovená v gotickom slohu. Kostolík je obohnaný zrubovou ohradou so šindľovou strieškou.
Jedlinka
Drevený kostolík postavený v roku 1763 má typické pyramidálne trojvežie s makovičkami a kovanými krížmi. zrub je zvonku chránený došteným šalovaním. V kostolíku je jeden z najkrajších ikonostasov zhotovený podľa pravidiel ikonografie. Niektoré ikony sú zo 17. storočia. Interiér dopĺňajú vzácne liturgické predmety a knihy.

Ladomirová
Cerkva archanjela Michala z r. 1742 s päťradovým ikonostasom. Má samostatnú drevenú zvonicu a zrubovú ohradu so zaujímavou bránkou.

Miroľa
Je to typický trojdielny a trojvežový kostolík z roku 1770. Má štvorradový ikonostas. Jeho súčasťou je ikona Posledná večera.

Nižný Komárnik
Pôvabný drevený kostolík v objatí zelene na strmom kopci nad obcou bol postavený v roku 1938 podľa projektu ukrajinského architekta V. Sičynského. Od ostatných kostolíkov sa odlišuje tým, že má najväčšiu vežu v strednej časti nad loďou.

Nová Sedlica
Drevený kostolík z roku 1764 bol premiestnený do skanzenu v Humennom. Typická trojdielna stavba (babinec, loď, oltárna časť) má bohato členenú šindľovú strechu. Trojitosť priestoru je navonok zvýraznená tromi vežami.

Vysoké Tatry - Lyžiarske Bežecké Trate

2010-04-28T19:59:00.005+02:00

Vyznavači bežeckého lyžovania a zimnej turistiky vi vo Vysokých Tatrách prídu na svoje. Zasnežené tatranské velikány vytvárajú neopakovateľnú scenériu pri lyžiarskych túrach. Trasy pre bežecké lyžovanie na území Vysokých Tatier sú každoročne pripravované v závislosti od snehových podmienok. Bežecké lyžiarske trasy označené červenou farbou sú trasy profesionálne pravidelne upravované a sú určené pre profesionálov a pokročilých lyžiarov bežcov. Niektoré z nich majú aj certifikát Slovenského lyžiarskeho zväzu. Trasy označené modrou farbou sú udržiavané príležitostne pre rôzne súťaže a preteky amatérov i profesionálov. Po uskutočnení pretekov ich môžu využívať aj turisti. Trasy označené zelenou farbou sú tvorené individuálne, t. j. lyžiarmi turistami, ktorí ich svojím behom vytvoria a ďalším používaním sa individuálne upravujú.

Lyžiarske Bežecké Trate
Štrbské Pleso
Je tu 5 okruhov bežeckých trás v dĺžke 5, 10, 15, 30, a 12 km. Začiatok bežeckých trás 1 až 4 sa nachádza na bežeckom štadióne pri hoteli FIS. Počet a dĺžka vyznačených okruhov závisí od momentálnych klimatických podmienok a v priebehu sezóny sa môže meniť. Okruh č. 5 sa začína na turistickom chodníku v Mlynickej doline, respektíve za hotelom FIS a je udržiavaný len príležitostne. Sú tu aj možnosti lyžiarskej turistiky po Tatranskej magistrále k Jamskému plesu a pokračovaním až na Podbanské.
Dolný Smokovec - Nový Smokovec (5 km)
Začiatok trasy je na lesnej ceste oproti motorestu Raimund, trasa končí na miestnej komunikácii pri cintoríne v Novom Smokovci. Trasa je udržiavaná iba príležitostne.
Starý Smokovec - Tatranská Polianka (7 km)
Začiatok bežeckej trasy je na chodníku za čerpacou stanicou v Novom Smokovci, koniec trasy na chodníku asi 2 km za Tatranskou Poliankou (Danielov dom). Východiskom l&žiarskych tur je Hrebienok.
Tatranská Polianka - Gerlachov
Trasa začína v Tatranskej Polianke asi 100 m pod stanicou Tatranskej elektrickej železnice (TEŽ), vedľa asfaltovej cesty smer Svit - Gerlachov - zastávka SAD - okraj osady asi 250 m južne od vodojemu pri štátnej ceste.
Tatranská Lomnica
Okrem udržiavaných bežeckých okruhov v Tatranskej Lomnici v dĺžke 5 a 3 km a trasy Tatranská Lomnica - Starolesnianske lúky (7 km) sú tu aj dobré možnosti dlhších lyžiarskych túr do okolitých dolín, ako aj do Starého Smokovca.
Tatranské Matliare
Trasy okruhu 1 (1,5 km) a okruhu 2 (4 km) sa začínajú pri parkovisku pred hotelom Metalurg.
Stará Lesná - Horný Smokovec (8 km)
Začiatok trasy je na lesnej ceste 20 m pod zastávkou TEŽ v Starej Lesnej, koniec trasy pod Junior hotelom v Hornom Smokovci.
Ždiar
Trasy okruhu 1 (5 km) a okruhu 2 (10 km) sa začínajú v zjazdárskom areáli Strednica asi 300 metrov pod cestou Ždiar - Lysá Poľana. Sú tu vhodné podmienky aj na lyžiarsku turistiku, najmä na južných svahoch Spišskej Magury a na hlavnom hrebeni pohoria.
Podbanské
Stredisko má výborné podmienky na bežecké lyžovanie a lyžiarsku turistiku. Na bežkách sa možno vydať Tatranskou magistrálou na Štrbské Pleso, obľúbené sú trasy do Tichej, Kôprovej a Kamenistej doliny.

Michalovce

2010-04-28T17:52:00.000+02:00

Na šírej Laboreckej rovine, v malebnom podhorí Vihorlatu, sa rozprestiera mesto so svojským koloritom, hospodárske a kultúrne centrum stredného Zemplína - Michalovce. Prvá písomná zmienka v roku 1244 spomína Michalovce ako Mihal. Najstaršou obývanou časťou mesta je lokalita Hrádku, osídľovaná od mladšej doby kamennej. Tu sa pred 7000 tokmi usídlili najstarší roľníci v tejto časti Európy. Medzi najstaršie architektonické pamiatky patria základy predrománskej rotundy a rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z 13. - 15. storočia. Na vrchole Hrádku postavili na prelome 19, a 20. storočia pseudogotickú kaplnku - mauzóleum rodiny Sztáray. Na Hrádku sa usadil aj najvýznamnejší maliar krás Zemplína Teodor Jozef Mousson. Dom v ktorom býval počas svojho pôsobenia v Michalovciach v rokoch 1911 - 1944, je prebudovaný na okresnú hvezdáreň. Záujem návštevníkov mesta priťahuje klasicicstický kaštieľ rodiny Sztárayovcov s parkom, postavený na základoch vodného hradu z 13. storočia. Dnes je to pôsobivý rámec pre expozície Zemplínskeho múzea. Najväčší rozmach zaznamenalo mesto až v 20. storočí, kedy sa rozvíjalo hlavne poľnohospodárstvo ale aj priemysel potravinársky, strojársky, elektrotechnický, textilný. keramický a stavený. Rozvíja sa sféra služieb a obchodu. Jednou z najvýznamnejších kultúrnych ustanovizní je Zemplínske múzeum. Má rozsiahle prírodovedné, archeologické, historické, numizmatické, umeleckohistorické a etnografické zbierky. Unikátnym exponátom je amfora z doby bronzovej s najstarším vyobrazením dvojkolesového voza v strednej Európe. V pivničných priestoroch bývalého hradu je umiestnená expozícia vinohradníctva a vinárstva. kultúrne dianie v meste zabezpečuje Mestské kultúrne stredisko, Lúč - centrum voľného času, Galéria Zemplínskeho osvetového strediska, hvezdáreň, Regionálne kultúrne stredisko, knižnica, Dom Matice slovenskej. Najrušnejšou časťou 41 tisícového mesta je hlavná ulica s pešou zónou a množstvom obchodov. Rekreačné zázemie mesta tvorí lesopark Biela hora, jazero Vinné, predovšetkým však rozsiahla Zemplínska šírava so siedmimi strediskami rekreácie. Malebné prostredie Vihorlatských vrchov a vodnej nádrže Zemplínska šírava, osobitnosť zemplínskeho folkóru regionálna gastronómia, tradičná hrnčiarska výroba v neďalekých Pozdišovciach, to všetko prispieva k atraktivite tohoto regiónu.

Veľké Kapušany

2010-04-28T13:29:00.000+02:00

Mesto leží vo Východoslovenskej nížine, v strede trojuholníka riek Latorica, Laborec a Uh, ktoré vytvárajú krajinnú oblasť zvanú Použie. Názov mesta je zrejme odvodený z maďarského slova kapu - brána. Historické pramene uvádzajú rôzne údaje o prvých správach o meste. V listine uhorského kráľa Ondreja II. sa obec po prvý raz spomína v roku 1214 ako Copus. Vtedy patrila aj s ostatnými obcami premonštrátskemu rádu v Lelese. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza prvú zmienku z roku 1211 v podobe Kapos. Z historických pamiatok sa zachovali reformovaný kostol (kalvínsky) postavený v roku 1784 v barokovo - klasicistickom slohu, klasicistický rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu s barokovou plastikou Panny Márie z roku 1807. V meste je niekoľko meštianskych domov zo začiatku 20 storočia, ktoré uchovávajú pôvodný ráz kapušianskych ulíc. V mestskom parku je umiestnená plastika Vojtecha Löfflera znázorňujúca matku s dieťaťom. V parčíku pred kalvínskym kostolom sa vyníma dubový obelisk s vyrezávanými tvárami mučeníkov, ktorý tu umiestnili v roku 1993 na pamiatku obetí 2. svetovej vojny. Veľké Kapušany s prirodzeným centrom Použia a ako mesto vznikli pripojením Malých Kapušian, obcce Čepeľ a neskoršie Veškoviec. Majú vyše 9. tisíc obyvateľov. Po stáročia tu prevažovalo poľnohospodárstvo. Rozvoj priemyslu v meste a jeho okolí nastal až v 60. rokoch 20. storočia vybudovaním tepelnej elektrárne v susedných Vojanoch, zbernej stanice ropy medzinárodného ropovodu, závodu na spracovanie ropy a prekládkovej železničnej stanice. V meste sú aj viaceré menšie, hlavne poľnohospodárske prevádzky a závody. Veľké Kapušany sú známe aj typickými ľudovými výrobkami z rohoviny a ľudovým krojom. Návštevníkov, ktorí zavítajú do malebnej nížinnej krajiny Použia, očaria meandre rieky Latorica, mŕtve ramená plné rýb a vodného vtáctva, s bujným vodným a močiarnym rastlinstvom. Severne od mesta v bývalých korytách rieky Uh sa nachádza chránený prírodný výtvor, mŕtve rameno Ortov s jazerom. Priamo na okraji Veľkých Kapušian je prírodná rezervácia Labaška s vodnou plochou.

Medzev

2010-04-27T23:14:00.000+02:00

Rázovité mestečko so starou železiarskou a baníckou tradíciou leží v údolí rieky Bodva, pod výbežkami výbežkami Volovských vrchov. Z troch strán je obkolesené malebnými kopcami, dolinami a hustými lesmi, bohatými na lesné plody. Medzev založili nemeckí kolonisti, ktorých do krajiny pozval uhorský kráľ Belo IV. po tatárskych vpádoch v roku 1241. Usadili sa v osade nad terajším Medzevom, ktorá sa nazývala Dörfel. Zachovalo sa po nich svojrázne nárečie, ktorým dodnes hovoria mnohí obyvatelia. Prvá zmienka o Medzeve je z roku 1272, kedy sa uvádza ako banícka osada. Od roku 1366, kedy boli založené prvé tri vodné kováčske hámre, sa Medzev preslávil výrobou kovaného náradia, najmä na ručné poľnohospodárske práce. Koncom 19. storočia na Bodve a je prítokoch, v Medzevskej a Šugovskej doline, pracovalo vyše sto vodných kováčskych hámrov s viac ako dvesto vyhňami. Kováčska tradícia sa tu zachovala dodnes. Výrobky medzevských kováčov s známe aj za hranicami Slovenska. Jeden z hámrov v Šugovskej doline dali do pôvodného stavu Východoslovenské železiarne Košice, ďalší je technickou pamiatkou a muzeálnou expozíciou vodného kováčskeho hámra, ktorú spravuje Technické múzeum v Košiciach. V meste je aj zaujímavá súkromná expozícia medzevského hámorníctva. Medzev dostal štatút mesta v roku 1961 po zlúčení Nižného a Vyšného Medzeva a osady Baňa Lucia. V centre mesta možno obdivovať gotický kostol so zaujímavou vežou, morový stĺp, barokovo - klasicistický kostol so vzácnym dreveným oltárom z 18. storočia a viaceré domy so zachovanou ľudovou architektúrou. Z hľadiska turistického a cestovného ruchu má Medzev ideálne prírodné podmienky. Malebná Šugovská dolina, ako aj ostatné doliny v okolí Medzeva sú vzácnymi oázami ticha a neporušenej prírody. Sú tu miesta, ktoré ešte stále môžeme objavovať. V prímestskej rekreačnej oblasti v 4 km dlhej Šugovskej doline vyrastajú atraktívne strediská rekreácie pri Šugovských jazerách, ktoré majú byť v blízkej budúcnosti pospájané kaskádami. V okolí Medzeva sú dobré podmienky na lyžovanie i turistiku. Z mesta vedú turistické značkované cesty na hrebeň Volovských vrchov, na Jasovskú planinu a do Zádielskej doliny.

Strážske

2010-04-26T23:33:00.000+02:00

Jedno z najmladších zemplínskych mestečiek Strážske leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny v prstenci Humenských vrchov a malebného masívu Krivoštianky. Mestom preteká rieka Laborec. Tu sa nachádza Brekovská brána, ktorú už starí Slovania opevnili z oboch strán ako dôležité strategické miesto pri prechode do Humenskej kotliny. Popri Laborci prechádzala stará obchodná cesta, spájajúca Potisie s územím dnešného Poľska. Neskôr sa na ň napájala cesta od Považia, prechádzajúca cez Spiš, Prešov a Vranov. Na kontrolu krajinskej cesty a pohraničia tu uhorskí králi na začiatku 12. storočia založili vojensko - strážnu osadu. Prvá písomná správa o obci je z roku 1337, kedy sa spomína ako Ewrmezew - Strážne Pole. Jej význam ako strážnej osady zanikol koncom 13. a začiatkom 14. storočia, keď v Zemplíne vyrástla sústava obranných hradov (Brekov, Vinné, Jasenov, Čičava), chrániacich obchodné cesty. Poloha na križovatke ciest spôsobila , že v nepokojných dobách bola obec vystavená častému pustošeniu prechádzajúcich vojsk. Strážske si až do prvej polovice 20. storočia zachovalo poľnohospodársky charakter. významnou udalosťou bolo postavenie železničnej trate Prešov - Vranov - Strážske v roku 1943. Po výstavbe chemického kombinátu Chemko Strážske sa mesto rozrástlo a zaznamenalo výrazný rozvoj. Krivošťany a Pláne sa v roku 1960 zlúčili so Strážskym a od roku 1968 Strážske získalo štatút mesta. Pri prechádzke mestom,ktoré sa priam topí v zeleni, nemožno obísť zrekonštruované centrum s námestím. Z historických pamiatok zaujme klasicistický rímskokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána, gréckokatolícky chrám a neoklasicistický kaštieľ, ktorý však čaká na rekonštrukciu. Pri kaštieli je rozľahlý park so vzácnymi drevinami obrovských rozmerov. Amfiteáter v parku ožíva pri folkórnych a iných kultúrno - spoločenských podujatiach. V meste je futbalový štadión, zimný štadión, kolkáreň, vyhľadávané letné kúpalisko. Strážske je východiskom na Zemplínsku šíravu a neďaleké hrady Brekov a Vinné.

Ždiar - Klenot Ľudovej Architektúry

2010-04-26T18:44:00.000+02:00

Medzi unikátnymi lokalitami Slovenska evidujeme aj desať pamiatkových rezervácii ľudovej architektúry. Jednou z nich je aj Ždiar, rázovitá podhorská goralská obec, ležiaca v prekrásnom prírodnom prostredí medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou. Magnetom pre turistov je okrem prírodných krás aj zachovaná pôvodná ľudová architektúra, ľudové zvyky, goralský kroj, hudobný a tanečný folklór, ako aj ľudová umelecká výroba. Typické ždiarske drevenice sú trojpriestorové drevené domy zdobené ornamentami a modrým škárovaním. Strechy sú pokryté šindľom a zakončené zdobenými štítmi. Najvzácnejšie z týchto ľudových stavieb sa nachádzajú na hornom konci obce, V Bachledovej a Blaščatskej doline a na Antošovskom vrchu a boli v roku 1977 vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V strede obce pri kostole je Ždiarsky dom s muzeálnou etnografickou expozíciou Ždiarska izba. Návštevníci tu nájdu typické vybavenie ždiarskych dreveníc, majú možnosť obliecť či goralský kroj či zúčastniť sa na ždiarskej svadbe. V Ždiari si môžete prezrieť aj reprezentatívnu výstavu umeleckého skla v Galérii Jána Zoričáka, svetoznámeho umelca žijúceho vo Francúzsku. Diela J. Zoričáka, ždiarskeho rodáka, sa nachádzajú vo významných svetových múzeách a galériach. Jeho sklenené plastiky v ždiarskej galérii potešia oko i dušu nejedného návštevníka. Ždiar je dnes vyhľadávaným turistickým a lyžiarskym strediskom so širokými možnosťami ubytovania a stravovania.

Palcmanská Maša - Vodná nádrž

2010-04-23T23:39:00.000+02:00

Na hornom toku rieky Hnilec nad obcou Mlynky na území Slovenského raja bola v rokoch 1949 - 1953 vybudovaná vodná nádrž Palcmanská Maša. Okolo nej vyrástlo významné rekreačné stredisko, ponúkajúce ideálne možnosti pre vyznavačov vodných športov, rybolovu, poľovačky, cykloturistiky a turistických vychádzok. Na vysočinu Geravy, odkiaľ je nádherný výhľad do širokého okolia, vedie od brehov vodnej nádrže sedačková lanovka. Najkrajší zážitok je však z výstupu krátkym kaňonom - Zejmarskou roklinou s mohutnými vodopádmi, ktoré majú svoje neopakovateľné čaro v každom ročnom období. V blízkosti vodnej nádrže sa nachádza dedinka Stratená so svetoznámou Dobšinskou ľadovou jaskyňou. Nad Stratenou vytvorila rieka Hnilec romantický kaňon s mohutnými bralnatými stenami a skalnými útvarmi. Neďaleko vodnej nádrže je obec Mlynky s významným strediskom zimných športov. Severný svah Kruhovej a obecná časť Biele Vody ponúkajú zjazdové trate pre začiatočníkov aj pre pokročilých. Vynikajúce podmienky sú tu aj na letnú rekreáciu. V okolí vodnej nádrže Palcmanská Maša sú rekreačné zariadenia, hotely, penzióny, chat, možnosti ubytovania v súkromí a stravovacie zariadenia.

Trebišov - Vlastivedné múzeum

2010-04-23T22:52:00.000+02:00

Vlastivedné múzeum v Trebišove dokumentuje dejiny poľnohospodárstva a tokajského vinohradníctva na východnom Slovensku. Vzniklo v roku 1954 v Sečovciach, v Trebišove pôsobí od roku 1981. Sídli v trojkrídlovom barokovo - klasicistickom kaštieli z roku 1786, ktorý je výraznou architektonickou dominantou mesta. V múzeu návštevníkov očakáva atraktívna expozícia tokajského vinohradníctva a tradičných remesiel južného Zemplína - povrazníctvo, kolesárstvo, kováčstvo - môžu tu vidieť ľudový odev Zemplína, ako aj archeologické pamiatky južného Zemplína. V exteriéri si možno pozrieť parné oracie súpravy, expozíciu Vývoj mlatby, expozíciu historických traktorov a spaľovacích motorov a ďalšie poľnohospodárske stroje. Expozícia Slovenské tokajské vinohradníctvo je inštalovaná v suterénnych priestoroch kaštieľa. Sleduje vývoj tokajského vinohradníctva od mladšej doby rímskej (3. stor. n. l.) až po súčasnosť. Návštevníci tu môžu vidieť lisy na hrozno, rôzne vinohradnícke náradie, nástroje na ošetrovanie viniča a ďalšie zaujímavé predmety.

Východné Slovensko

2010-04-22T13:14:00.002+02:00

Vari žiadna z oblastí Slovenska nemá takú pestrú paletu prírodných scenérií ako východné Slovensko - od rozsiahlej Východoslovenskej nížiny s Košickou kotlinou cez oblasti so zvlnenými pahorkatinami až k vysokohorským masívom Vysokých Tatier. Na tomto území sa nachádzajú tri národné parky - Tatranský, Pieninský a Slovenský raj so stovkami turistických a náučných chodníkov. Je tu päť chránených krajinných oblastí: Slovenský kras, Vihorlat, časť Muránskej planiny, Východné Karpaty a Latorica. Podzemné krásy tohto regiónu sú ukryté v početných kvapľových jaskyniach, z ktorých najznámejšie sú Domica, Belianska, Gombasecká a Jasovská jaskyňa. Ich jedinečnosť završuje Dobšinská ľadová a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Pri brehoch vodných nádrží Zemplínska šírava, Domaša, Ružín, Bukovec, Palcmanská Maša a pri ďalších vodných plochách vznikli známe turistické strediská. Východné Slovensko má bohatú ponuku pre milovníkov lyžovania a zimných športov. Najznámejšie sú zimné strediská na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici a v Starom Smokovci s bežeckými dráhami, skokanskými mostíkmi a vlekmi. Obľúbené sú i ďalšie strediská zimných športov v Ždiari, na Kjšovej holi, v Drienici - Lysej, v Bachledovej doline a inde. Východné Slovensko je kraj zaujímavý nielen prírodnými krásami, ale aj bohatstvom kultúrnych pamiatok, svojráznym ľudovým umením, architektúrovu a zvykmi. Osem historických miest tohto regiónu je vyhlásených za mestské pamiatkové rezervácie. Pamiatky spišskej gotiky, východoslovenskej renesancie, súbor drevených kostolíkov, hrady a zámky majú nezastupiteľné miesto vo svetovom kultúrnom dedičstve. Východné Slovensko je tiež krajom železa a magnezitu, ktoré sa ťažia v Slovenskom rudohorí. Sú tu aj bohaté náleziská kamennej soli, vápenca a ďalších nerastných surovín.

Šafran Heuffelov (Crocus Heffeliansu Herb.) patrí nielen medzi prvých zvestovateľov príchodu jari, ale je aj jednou z najkrajších karpatských rastlín. Svoje pomenovanie dostal na počesť Jana Heuffela, ktorý v polovici 19. storočia botanizoval na našom území a pričinil sa o vedecké poznávanie karpatskej flóry. Z hnedastej cibuľky, uloženej asi päť centimetrov pod zemou, vyrastá biela korunná trubička, ktorá sa dokáže predrať aj cez polmetrovú vrstvu snehu. Keď sa dostane na svetlo, rozvinie svojich šesť fialových okvetných lupienkov. Cez trubičku prerastú tyčinky a piestiková čnelka, ktorá sa v kvete delí na žltooranžové blizny, čo svojou nápadnou farbou lákajú prvý jarný hmyz... a, pochopiteľne, i fotografov a ostatných milovníkov krásy.

Máme tu podjesenný čas. Dni ako vystrihnuté zo starých pestrofarebných obrázkov. K tomuto času neodmysliteľne patria pozlátené stráne, hýriace azda všetkými farbami: od zlatistej až po karmínovočervenú. Patria k nemu aj horské lúky, jemné ako zamat, odpočívajúce polia a políčka s poprevracanými brázdami, ktoré už vydali svoju úrodu. šelest padajúceho lístia nás sprevádza na prechádzkach podjesenným prakom či lesom. Ľudové príslovie hovorí: Husi odlietajú, na chvoste zimu ťahajú. Stromy na pokraji lesa pripravili hostinu pre tie operence, čo zostanú u nás v rodnom hniezde, alebo k nám zavítajú ako zimní hostia zo severných, menej pohostinných končín nášho kontinentu.

Zvolenský Zámok

2010-04-22T09:23:00.000+02:00

Postavený v goticko - renesančnej podobe, tvorí dominantu mesta Zvolen. Okrem historického bohatstva poskytuje táto pamiatka svojim návštevníkom celú radu zážitkov aj v iných oblastiach. Vznik Zvolenského zámku sa predpokladá medzi rokmi 1370 - 1382. Zámok pôvodne plnil funkciu poľovníckeho sídla. Predpokladá sa, že v roku 1382 bola výstavba celkom dokončená. lebo v tomto období Ľudovít I. Veľký z Anjou predstavil poľským veľmožom snúbenca svojej dcéry Márie, Žigmunda Luxemburdského, ktorý sa po Máriinej smrti oženil s Barborou Celjskou. Ako veno jej daroval okrem iného mesto Zvolen s "kráľovským domom tam postaveným". Najväčší rozkvet zažil zámok v časoch uhorského kráľa Mateja Korvína. Jeho manželka Beatrice ho po Matejovej smrti získala ako vdovské zaopatrenie. Počas nasledujúcich 100 rokov vystriedal zámok viacerých majiteľov. Stal sa dôležitou protitureckou obrannou baštou. Vďaka dobrej obrane sa Turkom nepodarilo dobyť zámok ani mesto. V roku 1626 bol zámok definitívne predaný Esterházyovcom, ktorí ho v roku 1805 predali štátu. V jeho prázdnych miestnostich bol následne umiestnený súd, väznica a sklad tabaku. Od roku 1969 poskytuje zámok svoje priestory expozíciám SNG. Priestory Zvolenského zámku sú v súčasnosti okrem iného pravidelným dejiskom civilných sobášov, koncertov, rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Cirkevné sobáše a bohoslužby sa pravidelne konajú v Zámockej kaplnke.

Chopok

2010-04-22T08:33:00.000+02:00

Sedačková Tatrapoma na severnej strane Chopka. Prvú sedačkovú lanovku, ktorá vedie na vrchol Chopka z Jasnej po hrebeni Konského grúňa, vybudovali už v roku 1949. Dnes sú na svernej i južnej strane tohto nízkotatranského lyžiarskeho eldoráda k dispozícii viac ako dve desiatky lanoviek a vlekov, ktoré môžu dovedna prepraviť bezmála dvadsaťtisíc lyžiarov. Snehový príkrov sa tu drží od októbra do mája, takže horské dopravné zariadenia sp v permanencii po celú zimu. Dve desiatky upravovaných a dobre značených zjazdových tratí vo výške 1200 až 2000 metrov, čo zodpovedajú medzinárodným požiadavkám na organizovanie pretekov započítavaných aj do Svetového pohára v lyžovaní, robia z oblasti Chopka turisticko - lyžiarske stredisko európskeho významu. A hoci je územie Nízkych Tatier od roku 1978 národým parkom, rekreačno športové aktivity nemožno z neho vylúčiť, skôr rozumne regulovať a usmerňovať.

Veľká Fatra

2010-04-22T08:16:00.000+02:00

Prvé poláskanie zimy na svahoch Veľkej Fatry. Zakaždým, keď padne prvý mráz alebo stromy pokryje prvá osuheľ, hora akoby zmenila svoju tvár a nalíčila si ju novou farbou a na inú príležitosť. Z prírody sa vytratila pestrá farebnosť, prevláda v nej biela a čierna farba. No iba čo spoza oblakov vykukne zubaté slniečko a k Zemi vyšle svoje nesmelé zlatisté lúče, v plnej paráde sa rozžiari tá naoko skromná zimná paleta. Ale o č je skúpejšia na farby, o to viac nám dopraje striebristého lesku, bieleho ticha a sviežeho iskrivého vzduchu.

Karpatsky oblúk

2010-04-22T07:30:00.000+02:00

V Kopskom sedle (1749 m) Belianskych Tatier. Na ich hrebeň vedie zo sedla neznačkovaný chodník, ktorý je však pre turistov uzavretý kvôli prísnej ochrane tunajšej bohatej a pestrej botanickej štruktúry, ale aj záujme ochrany životného priestoru vzácnych druhov zveri. Štrnástkilometový hrebeň Belianskych Tatier, založený z dolomitických vápencov, ako perly ozdobujú vrcholy Havrana (2152 m) a Ždiarskej vidly (2142 m). Tie tvoria charakteristickú panorámu tejto časti Karpatského oblúka, ktorá svojou velebnosťou a majestátom v ničom nezaostáva za pôvabom alpských scenérií.

Súľovské skaly

2010-04-22T07:12:00.000+02:00

Súľovský dolomitový a vápencový zlepenec, erózia vody a vetra - to ú tvorcovia výnimočnej,neopakovateľnej krásy Súľovských skál, čo sa rozprestierajú v severnej časti Strážovských vrchov.Mohutné skalné útvary poskytovali úkryt už neolitickému človeku. Nedostupné bralá poslúžili mocipánom v 15. storočí na vybudovanie Súľovského hradu, ktorý v roku 1550 vyhorel, veľké zemetrasenie v roku 1763 ho značne poškodilo a odvtedy chátral. Súľovské skaly sú prírodnou rezerváciou, ktorá zaberá 543 hektárov prírodne a krajinársky veľmi cennej plochy.

Ďumbier

2010-04-21T22:50:00.000+02:00

Vrcholná časť najvyššieho kopca v Nízkych Tatrách, Ďumbiera(2043 m) a Štiavnice (2025 m), ktorá má pomenovanie aj Malý, alebo Predný Ďumbier. Celý masív je vybudovaný zo žúl. Jeho svahym vytvarované ľadovcom do päťstometrových skalných stien, pilierov, žľabov a kotlov padajú do Jánskej, Ludárovej a Bystrej doliny, žulové polia smerujúce na juh sú o voľačo miernejšie. Severné svahy Ďumbiera a Štiavnice, závery priľahlých bočných dolín - Jánskej, Ludárovej a doliny Štiavnica - ako aj ich vrcholová časť, sú prírodnou rezerváciou. Na ploche 2165 hektárov sa tu chráni typický glaciálny reliéf ľadovcových kotlov, v ktorých okrem kosodreviny rastie aj horec bodkovaný a ľadovcový, veternica narcisokvetá, vŕba plazivá, púpava alpínska, nevädzovka alpínska, plavúň alpínsky, lomikameň jastrabníkový a ďalšie vzácne druhy alpínskej flóry. Okrem medveďa hnedého, rysa ostrovida a tetrova hlucháňa, tu možno, a často aj veľmi zblízka, sledovať čriedu pasúcich sa kamzíkov vrchovských, alebo po skalách šantiacich svišťov. A to aj tiež zážitok, na ktorý sa nezabúda.

Malý Zvolen

2010-04-21T21:01:00.000+02:00

Na hrebeni veľkofatranského vrchu Zvolen (1402 m), známeho ďalekým kruhovým rozhľadom, sú dobré podmienky na lyžiarsku turistiku. V bielej stope sa možno vybrať na sever po Malý Zvolen (1372 m), juhozápadne po Motyčskú hoľu (1292 m), alebo východným smerom, po hlavnom nízkotatranskom hrebeni, cez Koží chrbát (1330 m) do Hiadeľského sedla (1099 m), s možnosťou pokračovať až na Veľkú Chochuľu (1753 m) v masíve Prašivej. Stačí len prekonať pohodlie, prísť a vybrať si trasu podľa vôle a fyzickej kondície. A krás zimnej prírody - tých je tu nadostač...

Ždiar - Bachledova Dolina

2010-04-21T19:53:00.000+02:00

Rázovitá podtatranská obec Ždiar bola pôvodne drevársko - roľníckou dedinou. Vznikla v 14. storočí a typická je rozptýlenou reťazovou zástavou. Zrubové domy sú hlavnými fasádami obrátené na juh a spolu s hospodárskymi staveniskami tvoria uzatvorený celok, čím sa gazdovstvo kedysi chránilo pred nepohodou zimných fujavíc, ale aj pred vlčími svorkami. Ždiar je vyhlásený za rezerváciu ľudovej architektúry, ktorú tvoria súbory ľudových stavieb v obecných častiach Blaščatská Dolina, Antošovský Vrch a Bachledova Dolina.

Adamcuľa

2010-04-21T12:49:00.000+02:00

Takýto pohľad sa ponúka každému, kto sa vyšplhá na Adamcuľu, náhornú plošinu v záver Roháčskej doliny v Západných Tatrách. Pod nami je jedenásťkilometrová Roháčska dolina, druhá najdlhšia v tomto pohorí. Krajinársky a scenéristický je však najcennejšia a vari aj najnavštevovanejšia turistami. Tiahne sa od Múzea oravskej dediny nad Zubercom, v Brestovej, až po Smutné sedlo (1965 m) v hlavnom hrebeni Západných Tatier. v dobe ľadovej bola celá Roháčska dolina pokrytá mohutným, dvanásť kilometrov dlhým a dvesto metrov hrubým ľadovcom. Pamiatkou naň sú štyri Roháčske plesá v hornej časti doliny.

Donovaly - Hanesy

2010-04-21T11:49:00.000+02:00

Horská obec Donovaly patrí svojou polohou v nadmorskej výške 960 metrov medzi najvyššie položené osady na Slovensku. Zároveň je to jedno z najobľúbenejších nízkotatranských lyžiarskych a rekreačných stredísk, s množstvom chát, penziónov, hotelov a horských dopravných zariadení. Ľudia tu žijú v súzvuku s prírodou od čias, keď sa sedemnáste storočie stretlo s osemnástym. Účelnosť, krása a rešpektovanie zákonitostí prírody - to boli hlavné atribúty, ktoré mali na zreteli naši predkovia, keď si tavali svoje príbytky tu, vysoko v horách, pod svahmi Zvolena (1402 m). Horskú obec Donovaly tvorí dovedna sedem voľakedajších uhliarskych osád: Hanesy, Bully, Mišúty, Mistríky, Polianka, Močiar a Sliačany.

Sitno - Tatárska lúka

2010-04-21T11:23:00.001+02:00

Na severných svahoch najvyššieho končiara Štiavnických vrchov, bájneho Sitna (1009 m) sa rozprestiera Tatárska lúka, dnes porastená malebnými brezovými hájikmi. Tieto miesta obýval už človek lužickej kultúry, to znamená, že boli osídlené okolo tisíc rokov pre naším letopočtom. Hlinené a bronzové nálezy dokazujú, že svahy Sitna osídlili aj Slovania. Na nižšom výbežku Sitna, na Sitienci (776 m) sú zrúcaniny hradu zo 16. storočia. Túto oblasť botanicky a archeologicky preskúmal Andrej Kmeť, prenčovský farár, ktorý tu, na Tatárskej lúke, objavil žiarové lužické pohrebisko a povyše neho známu lokalitu šípových ruží. Z nich botanicky opísal a spracoval 60 vzácnych druhov.

Bratislava

2010-04-20T23:15:00.000+02:00

Hradný kopec, na ktorom sa vypína zrekonštruovaný Bratislavský hrad s reprezentačnými priestormi a výstavnými expozíciami, bol vždy významným strategickým miestom. Svoje sídliská a ochranné body tu mali Kelti, Rimania, Germáni a Slovania, ktorí hrad od roku 907 začali nazývať Braslavov vrch - Brasslausberg. V časoch tureckých dobyvačných vojen sa Bratislava po ohrozenom Budíne na tristo rokov stala hlavným a korunovačným mestom Uhorska. Dnes je metropolou, ktorej ekonómovia i demografi predpovedajú sľubnú budúcnosť a to aj kvôli výhodnej polohe na historickej križovatke obchodných ciest medzi Viedňou, Budapešťou a českými územiami.

Trnava

2010-04-20T22:33:00.000+02:00

Najstaršie slovenské mesto, dostala kráľovské mestské výsady už v roku 1238. Prvé písomné záznamy o Trnave sú však už z roku 1211. V roku 1635 tu započala svoju činnosť v osvete a vzdelávaní mestská tlačiareň, v tom istom roku založil Peter Pazmány aj univerzitu, ktorá pôsobila až do roku 1777. Najvzácnejšou stavebno - historickou pamiatku v meste je ranobarokový univerzitný kostol z roku 1637, s 24 metrov vysokým dreveným oltárom, barokovou štukovou výzdobou a nástennými, veľmi cennými maľbami. V strede niekdajšej trhovej osady stojí ďalšia vzácna stavba, farský kostol. Túto trojloďovú baziliku postavili na mieste románskeho kostola v rokoch 1380 až 1450.