Drevené Kostolíky - Východného Slovenska

Slovensko je známe bohatstvom sakrálnych architektonických pamiatok, z ktorých mnohé patria do klenotnice svetovej kultúry. Medzi ne možno nesporne zaradiť vzácny súbor drevených kostolíkov východného obradu, ktoré sa zachovali v oblasti severovýchodného Slovenska. Tieto sakrálne stavby, ktoré tu šudia nazývajú cerkvami, sú vrcholom ľudovo - umeleckej architektonickej tvorby, prejavom umu a majstrovstva miestnych ľudových tvorcov, ich zmyslu pre krásu a harmóniu s okolitým prostredím. Vyznačujú sa originálnosťou, vysokou úrovňou technického a umeleckého stvárnenia. Najstaršie zo zachovaných kostolíkov pochádzajú zo začiatku 16. storočia (Tročany, Hervartov), väčšina z nich je však až zo 17. a 18. storočia. Všetky kostolíky tejto architektúry sú postavené z dreva a majú zrubovú základnú konštrukciu. Ich charakteristickým znakom je trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Je tu vstupná časť (zvaná aj babinec), hlavná loď a oltárna časť. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží. Sú však aj dvojvežové kostolíky (Hrabová Roztoka, Inovce, Kalná Roztoka, Ruská Bystrá, Ruský Potok, Topoľa, Tročany, Uličské Krivé). Z hľadiska veľkosti priestoru je najväčšia stredná časť, chrámová loď. Najvyššia veža je nad babincom, okrem kostolíka v Nižnom Komárniku, kde dominuje stredná veža. Ako krytina sa na týchto stavbách zásadne používali ručne vyrábané drevené šindle. Dekorácia sa uplatňovala dokonca v spôsobe kladenia šindľov, šalovacích dosák a líšt. Pri stavbe sa pôvodne nepoužívali kovové klince. pretože symbolizovali Kristovo ukrižovanie. Osobitú pozornosť si zasluhujú ozdobné železné kríže, ktoré sú výrazným umeleckým prejavom dedinských kováčov. jedinečné sú interiéry týchto kostolíkov. Pôvodne boli bohato zdobené nástennými a stropnými maľbami. Najvýznamejšou súčasťou každého kostolíka je ikonostas (z gréckeho eikon- obraz, stasis - stavba), drevená stena s obrazni oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu. Táto stena je zdobená spravidla štyrmi radmi ikon a tromi dverami uprostred. Stredné tzv. cárske dvere sú dvojkrídlové, bohato vyrezávané a mohol ich používať iba kňaz, dvoje postranných dverí je určených pre diakonov. Charakteristickou črtou pre ikonostas je prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a kompozícia námetov. Kostolíky väčšinou stoja na vyvýšenom mieste neďaleko obce, oddelene od ostatných dedinských stavieb, v tichom prostredí lesného zátišia alebo pri cintorínoch. Iba ojedinele sa nachádzajú priamo v obci (Tročany, Uličské Krivé). Niektoré z týchto kostolíkov majú samostatnú drevenú zvonicu (Kalná Roztoka, Korejovce, Ladomirová, Potoky, Ruský Potok, Topoľa) a celý areál je niekedy oplotený zrubovou alebo kamennou ohradou so štýlovou vstupnou bránkou. Dnes môžeme obdivovať tieto skvosty ľudovej architektúry na pôvodných miestach v 27 obciach severovýchodného Slovenska. V roku 1958 bol tento súbor drevených kostolíkov vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V okrese Snina je to 5 chrámov (Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka, Hrabová Roztoka), v okrese Michalovce 2 chrámy (Inovce, Ruská Bystrá), v okrese Svidník 11 chrámov (Bodružal, Miroľa Príkra, Šemetkovce, Potoky, Korejovce, Hunkovce, Krajné Čierno, Dobroslava, Nižný Komárnik, Ladomirová), v okrese Prešov 1 chrám (Brežany), v okrese Bardejov 7 chrámov (Jedlinka, Kožany, Krivé, Tročany, Frička, Lukov - Venécia, Hervartov), v okrese Stará Ľubovňa 1 chrám (Hraničné). Niekoľko ďalších kostolíkov premiestnili do skanzenov. Kostolík z Kožuchoviec s bohatými nástennými maľbami je umiestnený medzi mestskými stavbami v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach. V skanzene v Bardejovských Kúpeľoch môžete obdivovať kostolíky z Mikulášovej a zo Zboja, v skanzene pod hradom Stará Ľubovňa je kostolík z Matysovej, kostolík z Novej Sedlice sa ocitol v skanzene v Humennom a kostolík z Novej Polianky je súčasťou skanzenu vo Svidíku. Väčšina drevených kostolíkov v obciach je stále funkčná (okrem Hunkoviec), konajú sa tu pravidelné náboženské obrady. Až pri nich človek dokáže naplno vnímať svojské čaro týchto unikátnych stavieb, ktoré nás dodnes udivujú svojou neopakovateľnou krásu.
Bodružal
Cerkva sv. Mikuláša postavená v r. 1658 na južnom svahu obce. Trojdielna zrubová stavba má bohato členenú šindľovú strechu s tromi stupňovitými vežami. Kupoly sú zakončené makovičkami s bohato kovanými krížmi. Kostol je obklopený zrubovou ohradou so šindľovou strieškou. Vnútorná výzdoba je baroková, bielo - zlato maľovaná. Zvyšky nástenných malieb sú z pol. 18. stor. ikonostas je z konca 18. stor.

Dobroslava
Cerkva sv. Paraskievy bola postavená v roku 1705, v roku 1932 pristavali dve bočné kaplnky, následkom čoho sa pôvodný trojdielny pôdorys stavby zmenil na päťdielny. Barokový interér a ikonostas zhotovený podľa zásady ikonografie sú z 18. stor.
Hervartov
Jediný rímskokatolícky kostol z celého súboru drevených chrámov. Je zasvätený sv. Františkovi z Assisi a bol postavený koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Svojím dvojdielnym pôdorysom, vysokou strechou a ďalšími znakmi je značne odlišný od rusínsko - ukrajinských drevených cerkví a má gotický charakter. Veža - zvonica bola pristavaná dodatočne. Vo vnútri kostola sa nechádza vzácny oltár a nástenné maľby.  
Hrabová Roztoka
Cerkva sv. Bazila Veľkého z polovice 18. storočia má valbovú šindľovú strechu s dvomi vežičkami. V prevažne barokovom interiéri sa okrem ikonostasu nachádza zaujímavá skriňa zhotovená v gotickom slohu. Kostolík je obohnaný zrubovou ohradou so šindľovou strieškou. 
Jedlinka
Drevený kostolík postavený v roku 1763 má typické pyramidálne trojvežie s makovičkami a kovanými krížmi. zrub je zvonku chránený došteným šalovaním. V kostolíku je jeden z najkrajších ikonostasov zhotovený podľa pravidiel ikonografie. Niektoré ikony sú zo 17. storočia. Interiér dopĺňajú vzácne liturgické predmety a knihy.

Ladomirová
Cerkva archanjela Michala z r. 1742 s päťradovým ikonostasom. Má samostatnú drevenú zvonicu a zrubovú ohradu so zaujímavou bránkou.

Miroľa
Je to typický trojdielny a trojvežový kostolík z roku 1770. Má štvorradový ikonostas. Jeho súčasťou je ikona Posledná večera.

Nižný Komárnik
Pôvabný drevený kostolík v objatí zelene na strmom kopci nad obcou bol postavený v roku 1938 podľa projektu ukrajinského architekta V. Sičynského. Od ostatných kostolíkov sa odlišuje tým, že má najväčšiu vežu v strednej časti nad loďou.

Nová Sedlica
Drevený kostolík z roku 1764 bol premiestnený do skanzenu v Humennom. Typická trojdielna stavba (babinec, loď, oltárna časť) má bohato členenú šindľovú strechu. Trojitosť priestoru je navonok zvýraznená tromi vežami.