Beckov

Hrad sa spomína už v Anonymovej kronike z 12. storočia. Jeho strategické postavenie vyplýva z umiestnenia na vápencovom útvare nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy. Na prelome 14. a 15. storočia zažil hrad honosnú prestavbu, pri ktorej sa zvýšili hradné veže a pribudol gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V ďalšom storočí Beckov s dôsledku tureckých nájazdov opevnili. Noví majitelia, ktorí na hrad prišli v 17. storočí sa o svoje majetky veľmi nestarali, Beckov začal chátrať a jeho skazu úplne dokončil požiar. Odvtedy je sídlo na brale opustené. Pri jeho návšteve sa môžete pokochať pohľadom na rekonštruovanú zrúcaninu hradu na 70 m vysokom brale nad mestečkom. Dnes sú prístupné ruiny horného a dolného hradu, pozostatky palácov, hospodárskych a obranných budov a opevnenia. všimnite si neukončenú veľkú delovú baštu na dolnom nádvorí. V areáli hradu nájdete aj Stredoslovesnkú oblastnú galériu, kde sa pravidelne usporadúva bienále grafík.

 

Spišský hrad

Rozprestiera sa na travertínovom kopci vysokom 634 m nad Spišským Podhradím. Zaujímavosťou je, že vývoj hradu môžete sledovať priamo na zrúcaninách a viac menej zachovalých stavbách z 13. a 18. storočia. Hrad striedala pánov i architektov, až kým v 18. storočí nevyhorel. Povesť hovorí, že príčinou boli vojaci, ktorí si pálili niečo ostrejšie. Nedali pozor na iskry z ohňa a hrad na to doplatil. Posledných vyše dvadsať rokov na hrade prebiehajú konzervačné a renovačné práce. Hrad patrí do svetového dedičstva UNESCO  od roku 1993. V súčasnosti sú zrúcaniny prístupné ako múzeum, ktoré môžete navštíviť od do nedele medzi 8. až 18. hodinou. V hrebeni tiahnucom sa južným smerom od hradu nájdete národnú prírodnú rezerváciu Drevník - travertínové skalné mesto. Cestou na Spišský hrad budete určite prechádzať Spišským Podhradím. Jeho súčasťou je aj Spišská Kapitula, pôvodne samostatná obec, ktorá vznikla okolo kostola. Ide vlastne o jednu ulicu zakončenú dvoma bránami. Jej dominantou je neskorománska katedrála Sv. Martina z 13. storočia. Pri jej návšteve si všimnite gotické oltáre, náhrobné tabule, kalichy, zvony a fresky znázorňujúce korunováciu Karola Róberta.

   

Fiľakovský hrad

Prvý majiteľ hradu, stojacieho na nie veľmi vysokej skale nad Fiľakovom, sa volal Fulkus a možno teda predpokladať, že hrad i podhradie dostali meno po ňom. V 16. storočí sa hrad na 40 rokov dostal do rúk Turkom. Stal sa netrom tzv. fiľakovského sandžaku (tureckého správneho okresu). Samotný hrad však ani po oslobodení nemal pokoja. Neskôr sa ho zmocnili povstalci  - Bočkayovci, zohral svoju úlohu v ďalšom boji proti Turkom, bojovalo sa oň aj Thokolyho povstaní. Nuž a to bol začiatok konca Fiľakovského hradu. Po požiari sa do hrubých múrov pustil majster čas. Ale i dnes sa môžete poprechádzať medzi zaujímavými ruinami.

Plavecký hrad

Ak by ste sa na Mal Karpaty pozreli od západu, nemôžete si nevšimnúť Plavecký hrad neďaleko Plaveckého Podhradia. Vznikol ako pohraničná pevnosť, ktorá prešla niekoľkými prestavbami. Tá posledná - pri dobytí cisárskymi vojakmi - mu bola osudná. v súčasnosti si môžete prezrieť vonkajšie murivo opevnenia, výraznú delovú baštu, murivo paláca i ústrednú vežu. Vo východnej bašte sa zachovala kamenná renesančná brána. súčasťou novodobej histórie tohto hradu je už tradičná hra Dobýjanie Plaveckého hradu. Cestou z hradu sa môžete zastaviť v Plaveckej jaskyni, ktorá je súčasťou Plaveckého krasu s množstvom krasových jám, kaňonovitých dolín a jedenástich jaskýň.

Dračí hrádok

Týči sa nad Borinským potokom na výraznom vrchu Úboč, 2 km východne od obce Borinka. Predpokladá sa, že bol postavený v 13. storočí. Všimnite si vežu, ktorá pripomína veže na iných kráľovských hradoch - Plaveckom a Beckove. Podľa niektorých odborníkov sú na rytine z roku 1563, ktorá zachytáva korunováciu cisára Maximiliána II. v Bratislave, obrysy Dračieho hrádku. Doteraz nie je celkom jasné, či existuje súvislosť medzi názvom Dračí hrádok a názvom tzv. Dračieho rádu, ktorý združoval najmocnejších a najvplyvnejších mužov Uhorska. Aj pod zánik Dračieho hrádku sa podpísal požiar. Veľmi mu nepomohli ani husitské vpády na západné Slovensko. V súčasnosti sú viditeľné časti zachovaného múru osadenia vstupného mostu. Na Dračí hrádok sa dostanete krásnou vychádzkou z Borinky.   

Ilavský hrad

Ilavský hrad často slúžil ako dar alebo záloha, a preto je zoznam jeho plánov veľmi dlhý. Jeden z majiteľov ho nechal opevniť, po obvinení zo sprisahania však cisárske vojská opevnenia zbúrali a hradné priekopy zasypali. Z časti hradu sa neskôr stal kláštor. Rád trinitánov tu vybudoval nemocnicu a kostol. Keď sa z hradu odsťahovali mnísi, predal majiteľ hrad uhorskému štátu. Od roku 1855 je z hradu väzenie. Počas celej svojej histórie hrad prešiel rukami toľkých majiteľov a zažil toľko prestavieb, že dnes už nie je možné určiť ani jeho pôvodný pôdorys. Dnes si hrad nemôžete ani odfotografovať a rovnako nie je možné dostať sa k súčasnému pôdorysu. Zvonka si určite všimnete rôzne ploty a strážne vežičky. Ako turisti sa do vnútra hradu síce nedostanete, navštíviť však môžete kostol, ktorý je jeho súčasťou.     

Hurá na hrad

Oveľa skôr, ako sa tento rok začalo astronomické leto, udreli nebývalé horúčavy. Ťažko nájsť chládok, kde by sa človek schoval pred spaľujúcimi lúčmi slnka. Pritom existujú miesta, ktoré vo svojich útrobách dlhé roky schovávajú správy o našom kultúrnom dedičstve a ešte aj v úmornej horúčave z nich vanie chladný dych minulých storočí.

 

Hrad Devín

Bratislavský hrad

Hrad Červený Kameň

Čachtický hrad

Hrad Beckov

Hrad Strečno

Trenčianský hrad

Zámok Topoľčianky

Prešov

Patrí medzi najvýznamnejšie historické mestá na východnom Slovensku. Pôvodne bol sídlom šarišskej župy, dnes je druhým najväčším východoslovenským mestom s bohatou minulosťou. Prešov vyrástol na sútoku Torysy so Sekčovom v mieste, kde a križovala stará obchodná cesta s dolného Uhorska do Poľska s levočskou a bardejovskou cestou. Najstaršia písomná zmienka o Prešove pochádza z roku 1248. V roku 1374 sa stal Prešov slobodným kráľovským mesto. Vtedy si mesto postavilo farský kostol na veľkom vretenovito pretiahnutom námestí, ako aj mestské opevnenie s trojitým pásom hradieb spevnených baštami a dvoma hlavnými bránami - Hornou a Dolnou. Výstavba mesta z 15. a 16. storočia sa dodnes zachovala v historickom jadre, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciu. Typické sú najmä meštianske domy s gotickým jadrom a neskoršími renesančnými úpravami Súčasný Prešov má asi 75 tisíc obyvateľov, rozvinutý odevný a strojársky priemysel, je sídlom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika s filozofickou a pedagogickou fakultou. súčasťou Prešova je obec Solivar, jediné miesto na Slovensku, kde sa odpradávna ťaží soľ.

   

Spišská Nová Ves

Prvá správa o dnešnom centre Spiša pochádza z roku 1268 a hovorí sa v nej o Ville Nove - Novej vsi. Z nej sa postupne vyvinulo banícke mestečko s právom samosprávy, právom kutať a ťažiť rudy. už v 14. storočí vzniklo v okolí množstvo baní na meď, železo, striebro. S hospodárskym rozmachom súvisel rozvoj školstva a kultúry. Mestská škola tu jestvovala už v 15. storočí. V súčasnosti je Spišská Nová Ves okresným mestom s vyše 35 tisíc obyvateľmi. Tradíciu má v meste železnorudné baníctvo, geologický prieskum, nábytkársky a textilný priemysel. V okolí mesta sa nachádzajú významné rekreačné strediská Čingov Plejsy, Hrabušice a iné. z mesta vedú turistické chodníčky do Volovských vrchov a Slovenského raja.

Michalovce

Okresné v severnej časti Východoslovenskej nížiny, hospodárske a kultúrne stredisko Zemplína. Prvá písomná zmienka o Michalovciach je z roku 1244, od roku 1418 sa vyvíjali ako zemepanské mestečko, ktoré si udržiavalo poľnohospodársky charakter. Súčasné Michalovce reprezentujú viaceré priemyselné odvetia, medzi nimi strojársky, odevný, keramický chemický, energetický, potravinársky a iné. Záujem návštevníkov mesta priťahuje klasicistický kaštieľ s parkom, postavený na základoch vodného hradu z 13. storočia. Dnes je to pôsobivý rámec pre expozície Zemplínskeho múzea. Medzi významné pamiatky patrí aj pôvodne gotický kostol zo 14. storočia. s barokovým a rokokovým interiérom. V meste žil a tvoril Jozef Theodor Mousson, maliar zemplínskeho kraja a ľudu, je tu aj pamätná izba básnika Pavla Horova. Malebné prostredie Vihorlatských vrchov a vodnej nádrže Zemplínska šírava, osobitosť zemplínskeho folklóru, tradičná hrnčiarska výroba v neďalekých Pozdišovciach, to všetko prispieva k atraktivite tohto regiónu.  

    

Vranov nad Topľou

Židovská synagóga postavená v roku 1921.

Rožňava

Staré banícke mesto sa rozprestiera v malebnom údolí riečky Slanej po výbežkom Volovských vrchov. Prvá písomná zmienka je z roku 1291. Už vtedy sa tu dolovali rudy z ktorých sa získavalo zlato, striebro, meď a železo. Prvé mestské privilégiá získala Rožňava v roku 1340 a od roku 1410 sa uvádza ako slobodné kráľovské banícke mesto. Historickým jadrom mesta je Námestie baníkov s renesančnou mestskou vežou. Meštianske domy na námestí stoja priamo na niekdajších štôlňach a kutacích jamách stredovekých zlatých baní.  Medzi významné pamiatky patrí aj biskupská rezidencia, gotický kostol z roku 1303, baroková budova bývalej radnice a iné. Zaujímavosťou mesta je Banícke múzeum, ktoré má štyri expozície v osobitných objektoch. dokumentujú vývoj baníctva a hutníctva, ľudového umenia v Gemeri i prírodu Slovenského krasu.    

    

Bardejovské Kúpele - The Spas Of Eastern Slovakia

Ležia uprostred ihličnatých lesov na južnom úbočí predhoria Nízkych Beskýd. Liečivé vlastnosti minerálnych vôd a terapeutický účinná klíma umožňujú liečbu chorôb tráviaceho ústrojenstva a nešpecifických chorôb dýchacích ciest. Liečivý účinok bardejovských vôd bol známy už v 13. storočí, i keď prvá písomná správa o kúpeľoch pochádza až zo začiatku 16. storočia V centrálnej časti kúpeľov vyviera 8 prameňov minerálnych vôd s vysoký obsahom minerálnych látok. Rozsiahly lesopark s kúpeľnými chodníčkami, neďaleký skanzen ľudovej architektúry, bohatstvo stredovekých stavebných pamiatok v okolí poskytujú široké možnosti oddychu a kultúrneho vyžitia. Osobitne príťažlivá je prekrásna architektúra bývalého kráľovského mesta Bardejova. Vzácne historické centrum je mestskou pamiatkovou rezerváciou, za ktorého záchranu bola Bardejovu v roku 1986 udelená zlatá európska medaila. Hlavné námestie s meštianskymi domami z obdobia neskorej gotiky, neskôr renesančne prestavené, je najčastejším cieľom turistov. Uprostred námestia stojí najstaršia radnica na Slovensku, v ktorej je dnes sídlo Šarišského múzea. V interiéri Chrámu sv. Egídia z r. 1415 je 11 pôvodných gotických oltárov.

Slovenský Raj - Slovak Paradise

Pohorie, ktoré sa stalo právom národným parkom, je skutočným rajom turistov. málokde inde stretnú na tak malom priestore udivujúco rozmanitú krajinu - planiny, priepasti, kaňony, rokliny, náhorné plošiny, jaskyne, vodopády. Slovenský raj je územím výnimočných prírodnách krás,vzácnej flóry a fauny. Nadmorská výška (500 - 1270 m) nie je veľká. Pešie trasy dolinami a tieňavami sú nesmierne atraktívne. K najkrajším tiesňavám patria - Kyseľ, Sokolia dolina, Veľký a Malý Sokol, Piecky, Suchá Belá a ďalšie. Medzi jedinečné zážitky patrí splav rieky Hornádu v mieste, kde rieka vyhĺbila kaňon nazývaný Prielom Hornádu. Divý tok Hornádu lemujú skalné steny spadajúce priamo do vody a  zvládnutie plavidla si vyžaduje veľkú vodácku zručnosť. Slovenský raj je bohatá na jaskyne a priepasti.  Najvýznamnejší je jaskynný systém Stratenskej jaskyne, ku ktorému patrí Stratenská jaskyňa - druhá najdlhšia jaskyňa na Slovensku (18,5 km), jaskyňa Psie diery a Dobšinská ľadová jaskyňa. V Slovenskom raji je 177 jaskýň a priepastí, 16 štátnych prírodných rezervácií a množstvo ďalších unikátnych prírodných pozoruhodností. Krásy Slovenského raja približujú aj osobitné náučné chodníky - Slovenský raj - sever (12,5 km dlhý,) Slovenský raj - juh (18 km), chodník Horskej služby (17 km) či náučný chodník Mládeže. Najznámejšie turistické a lyžiarske strediská Slovenského raja sú Dedinky a Vernár s dobrými terénmi pre zjazdové lyžovanie a lyžiarsku turistiku.