Tokaj

Na Dolnom Zemplíne, v juhovýchodnom cípe Slovenska, leží tokajská vinohradnícka oblasť. Je to najmenšia a zároveň najatraktívnejšia vinohradnícka oblasť Slovenska. Patria do nej obce Malá Tŕňa, Čerhov, Slovenské Nové Mesto, Bara, Černochov a Viničky. Je to kraj rozsiahlych nížin s množstvom vodných plôch, riečnych zákutí a vynikajúceho tokajského vína. Na hranici s Maďarskom vystupujú z Východoslovenskej nížiny Zemplínske vrchy, južné svahy ktorých sú osadené vínnou révou už po dve tisícročia. Vinič tu začali pestovať už starí Rimania po tom, čo dobyli Panóniu. Po páde rímskeho impéria v pestovaní pokračovali Slovania. Slovanského pôvodu je aj názov obce a vrchu Tokaj. Odvodzje sa od staroslovienského slova Stokaj, čo znamená sútok dvoch riek, v tomto prípade Bodrogu a Tisy. Rozvoj vinohradníctva zastavil v roku 1241 vpád Tatárov. V čase ich nájazdov bol celý kraj opustený, takže po ich skončení panovník Béla IV. povolal do kraja talianskych kolonistov, ktorí sem priviezli nové pestovateľské metódy a základnú odrodu furmint. Tokajská oblasť je jednou z mála na svete kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Na špecifickej chuti a neopakovateľnej aróme tokajského vína má svoj podiel nielen výdatné slnečné žiarenie, ale tiež horniny sopečného pôvodu, najmä andezity, andezitové a ryolitové tufy, ktoré dali základ ťažkým ílovitým zeminám bohatým na živiny. Tokajské víno z pivníc kniežaťa Františka Rákocziho II sa pravideľne posielalo na dvor kráľa Ľudovíta XIV. Slávny panovník ocenil kvalitu tokajského vína pamätným výrokom: Vinum regum - rex vinorum, (Víno kráľov - kráľ vín.) O tom, že Tokajské víno ani dnes neostáva nič dlžné kráľovskému prívlastku, sa možno presvedčiť v tunajších vínnych pivniciach. Vo Viničkách neďaleko od Slovenského Nového Mesta nájdeme staré vínne pivnice v dĺžke 1600 m zo 14. storočia hlboko (8 - 16 m) vtesané do sopečných hornín. V Malej Tŕni je až 20 km podzemných chodieb. Sú tu od čias tureckých vojen, kedy slúžili miestnym ľuďom ako bezpečný úkryt. Dnes je rozľahlý podzemný labyrint lemovaný sudmi s tokajským samorodým - suchým či sladkým, tokajskou lipovinou, tokajským výberom alebo furmintom -  dvj až päť putňovým. Vo Viničkách môžu návštevníci počas exkurzie do histórie a súčasnosti vinárstva degustovať desať druhov pravého tokajského a v neďalekej štýlovej vinárni Čelejka ochutnať nemenej lákavé miestne gastronomické špeciality - pečenú hus, kačku, lokše, škvarkové papagáče či plnenú kapustu. V septembri sa v Malej Tŕni konajú Vinohradnícke slávnosti. Návštevník tohto odľahlého kúta Slovenska iste neoľutuje ak sa prevezie o niekoľko kilometrov ďalej na východ - do Stredy nad Bodrogom, na miesta, kde rieka opúšťa Slovensko. Ocitne sa na najnižšie položenom území (94 m) Slovenska. Nájdete tu krajinu močiarov a mŕtvych ramien s húťinami a lužnými lesmi, raj vodného vtáctva. V štátnej prírodnej rezervácii Tajba objaví zachovalé močiarne spoločenstvá a vzácne živočíchy ako sú kaňa močiarna, korytnačka močiarna, alebo čajka smejivá.
Návšteva tokajskej vinohradníckej oblasti so starými vínnymi pivnicami, kde možno ochutnať pravé tokajské vína, vrátane skutočne kráľovského Tokajského výberu - 5-putňového, ktoré dozrieva v drevených sudoch najmenej sedem rokov, je zážitkom, na ktorý sa nezabúda. 
Oberačky v okolí Slovenského Nového Mesta sú vyvrcholením celoročného úsilia vinohradníkov. Tunajšie odrody vínnej révy. fumint, lipovina, či muškát zlatý umožňujú výrobu širokého spektra vín ojedinelého charakteru a vynikajúcej povesti.
Dnešná výroba svetoznámych tokajských vín nadväzuje na bohatú tradíciu vinárstva a vinohradníctva v slovenskej časti tokajskej oblasti. Odrody, plochy a technologický postup spracovania hrozna a výroby vína sú určené zákonom. Výbornú povesť slovenských tokajských vín dokazuje viac ako 100 zlatých a strieborných medailí z dôležitých medzinárodných súťaží.