Pod Ďumbierom

Pohľad od Chaty Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom (2043 m), najvyšším končiarom Nízkych Tatier, na mohutnú rázsochu Veľkého Gápľa (1775 m), odbočujúcu z hlavného nízkotatranského hrebeňa smerom na juh. Jeho severozápadným úpätím sa cez Halašovu jamu môžeme dostať na Trangošku v Bystrej doline, alebo východnými svahmi si to namieriť Mlynnou dolinou do Mýta pod Ďumbierom. Krásy je tu na všetky strany sveta priam na rozdávanie...

Stráňany

Zamagurie leží akoby v v tieni neďalekých Vysokých Tatier a Pieninského národného parku, ale krásy je aj tu nadostač. Rozložitá Spišská Magura so svojím mohutným horským chrbátom, mnohými rázsochami a dolinami, vytvára tomuto kútu Slovenska malebnú scenériu. Do nej naši predkovia s obdivuhodným citom a vkusom zakomponovali svoje obydlia a gazdovstvá. Romantiku starých dreveníc možno obdivovať v rázovej Osturni, Malej Frankovej, Zálesí, Jezersku alebo v Stráňanoch, odkiaľ je obrázok. Zamagurské ľudové obydlia boli známe n modro alebo bielo maľovanými škárovaniami dreveníc, rezbárskymi doplnkami štítov a bránok, okennými rámami zodbenými tvarovaním, alebo farbením na červeno, či maľovaním zrubov na uhloch.

Furkotský štít

Celoročné putovanie za krásami prírody a skvostami histórie našej domoviny, začíname výstupom na Furkotský štít (2405 m) vo Vysokých Tatrách. Spod jeho vrcholu je takýto prekrásny a nevšedný výhľad na vari najkrajší slovenský štít, národný vrch Slovákov, symbol našej slobody, voľnosti a nezávislosti - Kriváň (2494 m). Vrch výnimočný svojím tvarom i postavením v literárnej, hudobnej a maliarskej tvorbe, vrch opradený ľudovými povesťami, baladami, legendami a rozprávkami. Jeho majestát prilákal 4. auguste 1772 aj evanjelického kňaza Jonáša Andreja Czirbesza, ktorý absolvoval naň prvý zaznamenaný turistický výstup. Slovenskí národovci pod vedením Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana na Kriváň vystúpili 16. augusta 1841 a založili tak tradíciu národných pútí na tento končiar, azda najobdivovanejší a najfotografovanejší v našich veľhorách.    

Piešťany

Svetoznáme kúpele, v ktorých sa liečia reumatické a ischiatické choroby, ako aj poúrazové ochorenia pohybového ústrojenstva, ležia na miestach, kde rieka Váh opúšťa horské údolie a rozlieva sa do nížinných oblastí Slovenska. Príjemné podnebie a teplé minerálne pramene sem prilákali už Keltov, Kvádov, Rimanov a po rozpade rímskeho impéria aj Slovanov. V kúpeľných domoch a penziónoch hľadá v Piešťanoch stratené zdravie okolo štyridsať tisíc kúpeľných hostí ročne. Toto sú prinajmenšom nevšedné "návštevníčky", ktoré sem priviedol ich živočíšny inštinkt, čo vlastne iba potvrdzuje tvrdenie o blahodarnosti tohto prostredia. Sádrovo sírne horúce pramene s teplotou 67 stupňov Celzia, vyvierajú na Vážskom ostrove v nadmorskej výške 162 metrov. Zo siedmich odborne zachytených prameňov vyteká denne vyše tri milióny litrov liečivej vody.

Prielom Dunajca

Nezvyčajný pohľad na úzky, osem kilometrov dlhý a miestami až 300 metrov hlboký kaňon s mnohými zákrutami a rozlohou 362 hektárov, ktorý patrí k prírodovedecky, krajinársky i turisticky najzaujímavejším častiam. Pieninského národného parku (2125 ha). Nad sčerenou hladinou Dunajca, jedinej zo slovenských riek, ktorá odovzdáva svoje vody Baltickému moru, "kraľuje" úchvatná scenéria Troch korún (982 m), Sokolice a ďalších vrchov,  zložených z jurských a kriedových geologických vrstiev, čo umožnili vznik priam rozprávkovo čudesných, bizarných prírodných zákutí. Veľká krajinárska hodnota Pienin dala podnet založiť chránené územie. Na poľskej strane sa tak stalo v roku 1930, na slovenskej o dva roky neskoršie. Pieninský národný park je prvým veľkoplošným chráneným územím v Európe, rozloženým na území dvoch štátov.

Kozárovce

V

Vysoko v horách, pod ospievanou Kráľovou hoľou, má svoju kolísku rieka Hron. Na svojej ceste k Dunaju míňa nízkotatranské kopce, vŕšky a vrchy Pohronského Inovca, Štiavnických vrchov,  Ipeľskej a Dunajskej pahorkatiny, aby sa po 298 - kilometrovom putovaní pri Kováčovských kopcoch v pohorí Burda spojil s najväčším európskym tokom - Dunajom. Jeho povodie meria 5454 štvorcových kilometrov a nájdeme v ňom aj takéto malebné zákutia, ako toto pri Kozárovciach za Slovenskou bránou, ktorou sa Hron z kopcovitého terénu prevalí do nížinatých končín Slovenska.

Telgárt

 

Veľká noc je u nás odjakživa časom oslavy znovuzrodenia prírody, i človeka v nej. S novou jarou, tým symbolom plodného života, sa po celom Slovensku objavovali na dedinskej scéne pôsobivé piesne, tance, riekanky, obyčaje a zvyklosti, ktorými ľudia vítali novú Vesnu a ten odveký zázrak prebúdzania sa prírody. Atmosféru týchto dní vždy dotvárali tradičné hry a riekanky detí, súvisiace privolávaním jari. Keď sa v Telgárte - obrázok - slniečko krylo za oblaky, spevavo recitovali: Slnko, poď na naše líčko, dáme ti vajíčko, zbijeme jalovičku, tebe dáme polovičku, ak ti bude málo, ešte ti dodámo! 

Belianské Tatry

Všetky poliehavé a nízke druhy vŕbovitých rastlín sú na území Tatranského národného parku chránené zákonom. Na obrázku je bohatý porast vŕby úzkolistej. Ich územie je hotovým rajom pre botanikov, i milovníkov prostej krásy, ktorú nám na každom kroku ponúka naša príroda. 

Kežmarský a Pyšný štít

Kežmarský štít

Lúky pod Vysokými Tatrami

Tatranské Matliare

Vysoké Tatry

Lomnický štít

Lomnický a Kežmarský štít

Kolový štít

Slavkovský štít

Vysoké Tatry - Studenovodské Vodopády

Vysoké Tatry z Liptovskej Tepličky

Gerlachovský štít

Vysoké Tatry

Kriváň

Na vrchole.

Krajina pod Kriváňom, vrchom, charakteristickým svojím tvarom i postavením v našej ľudovej tvorbe a v umeleckom stvárnení. Až do jesene 1837 ho ľudia považovali za najvyšší tatranský štíť. Presné trigonomické meranie, ktoré vykonal Ľudovít Greiner potvrdilo, že tento mohutný, zádumčivý, dôstojný a velebou prírody obdarený končiar, meria "2494" metrov. To znamená, že výškou sa zaraďuje až na pätnáste miesto medzi tatranskými štítmi. Prvenstvo si však zachoval vo vzťahu ľudí k nemu: stal sa národným vrchom Slovákov, symbolom zápasu za národné a duchovné obrodenie. A symboly - parafrázujúce slová básnika Milana Rúfusa - žijú v nás, pretrvávajú a budu žiť v nás... 

Starý Smokovec

V pôsobivej zimnej atmosfére.

Tatranská elektrická železnica.

Mengusovská dolina a štít

Štíty.

 Vysoká.

 Dolina hýri jesennými farbami.

 

Velická dolina

Sliezsky dom.

 Žltohlav európsky.

Čierna Javorová dolina

Štrbské pleso

Jesenná panoráma s kulisou Vysokých Tatier.

Kôprová dolina

Popradské pleso - Vysoké Tatry

Vršateck bralá v Bielych Karpatoch

V popredí chránený prírodný výtvor.

Hrochotská dolina v Slovenskom Rudohorí

Veľká Studená dolina

Podtatranská obec Mangusovce

Tichá dolina

Veľká Studená dolina