Kúpele Brusno

Prírodné jódové kúpele Číž

Kúpele Dudince

Kúpele Diamant Dudince

Liečebný dom Detvan

Špecializovaný liečebný ústav Marína

Sliač

Sklené Teplice

Zvolenský zámok

Hrad v Kremnici

Fiľakovský hrad

Prvý majiteľ hradu, stojacieho na nie veľmi vysokej skale nad Fiľakovom, sa volal Fulkus a možno teda predpokladať, že hrad i podhradie dostali meno po ňom. V 16. storočí sa hrad na 40 rokov dostal do rúk Turkom. Stal sa netrom tzv. fiľakovského sandžaku (tureckého správneho okresu). Samotný hrad však ani po oslobodení nemal pokoja. Neskôr sa ho zmocnili povstalci  - Bočkayovci, zohral svoju úlohu v ďalšom boji proti Turkom, bojovalo sa oň aj Thokolyho povstaní. Nuž a to bol začiatok konca Fiľakovského hradu. Po požiari sa do hrubých múrov pustil majster čas. Ale i dnes sa môžete poprechádzať medzi zaujímavými ruinami.

Zvolenský Zámok

Postavený v goticko - renesančnej podobe, tvorí dominantu mesta Zvolen. Okrem historického bohatstva poskytuje táto pamiatka svojim návštevníkom celú radu zážitkov aj v iných oblastiach. Vznik Zvolenského zámku sa predpokladá medzi rokmi 1370 - 1382. Zámok pôvodne plnil funkciu poľovníckeho sídla. Predpokladá sa, že v roku 1382  bola výstavba celkom dokončená. lebo v tomto období Ľudovít I. Veľký z Anjou predstavil poľským veľmožom snúbenca svojej dcéry Márie, Žigmunda Luxemburdského, ktorý sa po Máriinej smrti oženil s Barborou Celjskou. Ako veno jej daroval okrem iného mesto Zvolen s "kráľovským domom tam postaveným". Najväčší rozkvet zažil zámok v časoch uhorského kráľa Mateja Korvína. Jeho manželka Beatrice ho po Matejovej smrti získala ako vdovské zaopatrenie. Počas nasledujúcich 100 rokov vystriedal zámok viacerých majiteľov. Stal sa dôležitou protitureckou obrannou baštou. Vďaka dobrej obrane sa Turkom nepodarilo dobyť zámok ani mesto. V roku 1626 bol zámok definitívne predaný Esterházyovcom, ktorí ho v roku 1805 predali štátu. V jeho prázdnych miestnostich bol následne umiestnený súd, väznica a sklad tabaku. Od roku 1969 poskytuje zámok svoje priestory expozíciám SNG. Priestory Zvolenského zámku sú v súčasnosti okrem iného pravidelným dejiskom civilných sobášov, koncertov, rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Cirkevné sobáše a bohoslužby sa pravidelne konajú v Zámockej kaplnke.

Chopok

Sedačková Tatrapoma na severnej strane Chopka. Prvú sedačkovú lanovku, ktorá vedie na vrchol Chopka z Jasnej po hrebeni Konského grúňa, vybudovali už v roku 1949. Dnes sú na svernej i južnej strane tohto nízkotatranského lyžiarskeho eldoráda k dispozícii viac ako dve desiatky lanoviek a vlekov, ktoré môžu dovedna prepraviť bezmála dvadsaťtisíc lyžiarov. Snehový príkrov sa tu drží od októbra do mája, takže horské dopravné zariadenia sp v permanencii po celú zimu. Dve desiatky upravovaných a dobre značených zjazdových tratí vo výške 1200 až 2000 metrov, čo zodpovedajú medzinárodným požiadavkám na organizovanie pretekov započítavaných aj do Svetového pohára v lyžovaní, robia z oblasti Chopka turisticko - lyžiarske stredisko európskeho významu. A hoci je územie Nízkych Tatier od roku 1978 národým parkom, rekreačno športové aktivity nemožno z neho vylúčiť, skôr rozumne regulovať a usmerňovať.  

Veľká Fatra

Prvé poláskanie zimy na svahoch Veľkej Fatry. Zakaždým, keď padne prvý mráz alebo stromy pokryje prvá osuheľ, hora akoby zmenila svoju tvár a nalíčila si ju novou farbou a na inú príležitosť. Z prírody sa vytratila pestrá farebnosť, prevláda v nej biela a čierna farba. No iba čo spoza oblakov vykukne zubaté slniečko a k Zemi vyšle svoje nesmelé zlatisté lúče, v plnej paráde sa rozžiari tá naoko skromná zimná paleta. Ale o č je skúpejšia na farby, o to viac nám dopraje striebristého lesku, bieleho ticha a sviežeho iskrivého vzduchu.

Ďumbier

Vrcholná časť najvyššieho kopca v Nízkych Tatrách, Ďumbiera(2043 m) a Štiavnice (2025 m), ktorá má pomenovanie aj Malý, alebo Predný Ďumbier. Celý masív je vybudovaný zo žúl. Jeho svahym vytvarované ľadovcom do päťstometrových skalných stien, pilierov, žľabov a kotlov padajú do Jánskej, Ludárovej a Bystrej doliny, žulové polia smerujúce na juh sú o voľačo miernejšie. Severné svahy Ďumbiera a Štiavnice, závery priľahlých bočných dolín - Jánskej, Ludárovej a doliny Štiavnica - ako aj ich vrcholová časť, sú prírodnou rezerváciou. Na ploche 2165 hektárov sa tu chráni typický glaciálny reliéf ľadovcových kotlov, v ktorých okrem kosodreviny rastie aj horec bodkovaný a ľadovcový, veternica narcisokvetá, vŕba plazivá, púpava alpínska, nevädzovka alpínska, plavúň alpínsky, lomikameň jastrabníkový a ďalšie vzácne druhy alpínskej flóry. Okrem medveďa hnedého, rysa ostrovida a tetrova hlucháňa, tu možno, a často aj veľmi zblízka, sledovať čriedu pasúcich sa kamzíkov vrchovských, alebo po skalách šantiacich svišťov. A to aj tiež zážitok, na ktorý sa nezabúda.

Donovaly - Hanesy

Horská obec Donovaly patrí svojou polohou v nadmorskej výške 960 metrov medzi najvyššie položené osady na Slovensku. Zároveň je to jedno z najobľúbenejších nízkotatranských lyžiarskych a rekreačných stredísk, s množstvom chát, penziónov, hotelov a horských dopravných zariadení. Ľudia tu žijú v súzvuku s prírodou od čias, keď sa sedemnáste storočie stretlo s osemnástym. Účelnosť, krása a rešpektovanie zákonitostí prírody - to boli hlavné atribúty, ktoré mali na zreteli naši predkovia, keď si tavali svoje príbytky tu, vysoko v horách, pod svahmi Zvolena (1402 m). Horskú obec Donovaly tvorí dovedna sedem voľakedajších uhliarskych osád: Hanesy, Bully, Mišúty, Mistríky, Polianka, Močiar a Sliačany.  

Sitno - Tatárska lúka

Na severných svahoch najvyššieho končiara Štiavnických vrchov, bájneho Sitna (1009 m) sa rozprestiera Tatárska lúka, dnes porastená malebnými brezovými hájikmi. Tieto miesta obýval už človek lužickej kultúry, to znamená, že boli osídlené okolo tisíc rokov pre naším letopočtom. Hlinené a bronzové nálezy dokazujú, že svahy Sitna osídlili aj Slovania. Na nižšom výbežku Sitna, na Sitienci (776 m) sú zrúcaniny hradu zo 16. storočia. Túto oblasť botanicky a archeologicky preskúmal Andrej Kmeť, prenčovský farár, ktorý tu, na Tatárskej lúke, objavil žiarové lužické pohrebisko a povyše neho známu lokalitu šípových ruží. Z nich botanicky opísal a spracoval 60 vzácnych druhov. 

Krpáčovo

Letná dovolenková pohoda v rekreačnej oblasti Krpáčovo, položenej východne od bývalej horárne Črmné vo Vajskovskej doline, na južných svahoch Nízkych Tatier. Vodná nádrž v lete, lyžiarske vleky v zime a krásy prírody po celý rok, robia z tejto oblasti príťažlivú zónu odpočinku. V dolnej časti Vajskovskej doliny, pri jej vyústení do Lopejskej kotliny je rozsiahla poľana Črmné s pamätníkom príslušníkov. Druhej československej paradesantnej brigády, ktorí počas Slovenského národného povstania zoskočili na hrebene a svahy Nízkych Tatier, aby prišli na pomoc bojovníkom proti fašizmu.

Sliač

Príjemné, kultivované parkové zátišie v kúpeľoch Sliač. Správy o liečivých vodách a prameňoch povyše obci Hájniky a Rybáre sa začali objavovať na prelome stredoveku a novoveku. Je historickou pravdou, že v roku 1478 prišiel k sliačskym liečivým prameňom aj kráľ Matej Korvín s manželkou Beatrix i s početným sprievodom. Vyskúšal, či dobrý chýr o vode a prekrásnom prostredí je pravdivý. Areál kúpeľov obkolesuje veniec zmiešaných lesov, i parkové zóny, v ktorých možno obdivovať mono druhov okrasných kríkov a stromov, z veľkej časti cudzokrajných. Kúpeľný park má už viac ako poldruha storočia a jeho základy položil Jozef Russeger, ministerský radca a cestovateľ, ktorý stál na čele lesného úradu v Banskej Štiavnici.     

Lom nad Rimavicou

Na hlavnom hrebeni Slovenského rudohoria, v nadmorskej výške 1015 metrov, vyrástla kedysi ovčiarsko pastierska a drevorubačská obec. Lom nad Rimavicou. Patrí medzi najvyššie položené dídla na Slovensku a vybudovali ju prisťahovalci z Oravy, ktorí sem prišli po prvý raz v roku 1798. Stavali si zrubové, vpredu podpivničené obydlia, osadené do stúpajúceho terénu. Dreveničky v Lome nad Rimavicou patria medzi najkrajšie ľudové stavby v oblasti medzi Utekáčom, Vrchslatinou, Hriňovou a Horehroním. Naši múdri predkovia si dokázali vytvoriť architektúru, ktorá bola nielen účelná a hriala tele, lez bola aj krásna a dokázala, ba i dnes dokáže zohriať i srdce a potešiť oko pozorného,, vnímavého návštevníka tohto kraja.