Východné Slovensko

Vari žiadna z oblastí Slovenska nemá takú pestrú paletu prírodných scenérií ako východné Slovensko - od rozsiahlej Východoslovenskej nížiny s Košickou kotlinou cez oblasti so zvlnenými pahorkatinami až k vysokohorským masívom Vysokých Tatier. Na tomto území sa nachádzajú tri národné parky - Tatranský, Pieninský a Slovenský raj so stovkami turistických a náučných chodníkov. Je tu päť chránených krajinných oblastí: Slovenský kras, Vihorlat, časť Muránskej planiny, Východné Karpaty a Latorica. Podzemné krásy tohto regiónu sú ukryté v početných kvapľových jaskyniach, z ktorých najznámejšie sú Domica, Belianska, Gombasecká a Jasovská jaskyňa. Ich jedinečnosť završuje Dobšinská ľadová a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Pri brehoch vodných nádrží Zemplínska šírava, Domaša, Ružín, Bukovec, Palcmanská Maša a pri ďalších vodných plochách vznikli známe turistické strediská. Východné Slovensko má bohatú ponuku pre milovníkov lyžovania a zimných športov. Najznámejšie sú zimné strediská na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici a v Starom Smokovci s bežeckými dráhami, skokanskými mostíkmi a vlekmi. Obľúbené sú i ďalšie strediská zimných športov v Ždiari, na Kjšovej holi, v Drienici - Lysej, v Bachledovej doline a inde. Východné Slovensko je kraj zaujímavý nielen prírodnými krásami, ale aj bohatstvom kultúrnych pamiatok, svojráznym ľudovým umením, architektúrovu a zvykmi. Osem historických miest tohto regiónu je vyhlásených za mestské pamiatkové rezervácie. Pamiatky spišskej gotiky, východoslovenskej renesancie, súbor drevených kostolíkov, hrady a zámky majú nezastupiteľné miesto vo svetovom kultúrnom dedičstve. Východné Slovensko je tiež krajom železa a magnezitu, ktoré sa ťažia v Slovenskom rudohorí. Sú tu aj bohaté náleziská kamennej soli, vápenca a ďalších nerastných surovín.

 Šafran Heuffelov (Crocus Heffeliansu Herb.) patrí nielen medzi prvých zvestovateľov príchodu jari, ale je aj jednou z najkrajších karpatských rastlín. Svoje pomenovanie dostal na počesť Jana Heuffela, ktorý v polovici 19. storočia botanizoval na našom území a pričinil sa o vedecké poznávanie karpatskej flóry. Z hnedastej cibuľky, uloženej asi päť centimetrov pod zemou, vyrastá biela korunná trubička, ktorá sa dokáže predrať aj cez polmetrovú vrstvu snehu. Keď sa dostane na svetlo, rozvinie svojich šesť fialových okvetných lupienkov. Cez trubičku prerastú tyčinky a piestiková čnelka, ktorá sa v kvete delí na žltooranžové blizny, čo svojou nápadnou farbou lákajú prvý jarný hmyz... a, pochopiteľne, i fotografov a ostatných milovníkov krásy.   

Máme tu podjesenný čas. Dni ako vystrihnuté zo starých pestrofarebných obrázkov. K tomuto času neodmysliteľne patria pozlátené stráne, hýriace azda všetkými farbami: od zlatistej až po karmínovočervenú. Patria k nemu aj horské lúky, jemné ako zamat, odpočívajúce polia a políčka s poprevracanými brázdami, ktoré už vydali svoju úrodu. šelest padajúceho lístia nás sprevádza na prechádzkach podjesenným prakom či lesom. Ľudové príslovie hovorí: Husi odlietajú, na chvoste zimu ťahajú. Stromy na pokraji lesa pripravili hostinu pre tie operence, čo zostanú u nás v rodnom hniezde, alebo k nám zavítajú ako zimní hostia zo severných, menej pohostinných končín nášho kontinentu.