Dunajská Streda

Bývalý Vermesov kaštieľ - začiatokom 20. rokov nášho storočia.

 

Trnava

Pohľad na námestie okolo roku 1930.

Bardejov

 

  

  

 

Banská Bystrica

Dravce

Kežmarok

Košice

Levoča

 

 

Lendak

Nitra

Poprad - Matejovce

Spišská Sobota

 

 

Spišské Podhradie

Spišská Kapitula

Trnava

Veľká Lomnica

Nitra

Pohľad na mesto okolo roku 1915.

Komárno

Most cez rieku Dunaj - okolo roku 1914.

Pieniny

Pohľad na prielom Dunajca v roku 1907.

 

Trenčín

Pohľad na hrad okolo roku 1910.

 

Piešťany

Kúpele Františka Jozefa z roku 1898 podľa projektu arch. E. Pollaka. Túto krásnu budovu po jej schátraní asanovali v rokoch 1967 - 1968.

Kúpeľná promenáda v roku 1899.

 

Prvé písomné zmienky o kúpeľoch pochádzajú zo 16. storočia. Termálne vody sa využívali na liečbu reumatických chorôb. Kúpeľné objekty trvalého charakteru vznikali od konca 18. storočia, najväčší rozvoj však kúpele zaznamenali od roku 1889, keď si ich prenajala rodina Winterovcov. Kúpele získali postupne svetoznámu povesť.

 

Železná Studnička

V peknom horskom prostredí Malých Karpát v blízkosti Bratislavy postavili pri dvoch minerálnych prameňoch železité tzv Ferdinandove kúpele. Kúpeľnú budovu z roku 1828 asanovali v roku 1970. Lokalita je dnes iba vychádzkovým miestom.

Bardejovské Kúpele

Liečebný dom Astória, predtým hotel Alžbeta, postavený v roku 1895 a altáno nad prameňom Alžbeta.

Smrdáky

Ako jediné kúpele na Záhorí ich postavil v rokoch 1832 - 1833 sudca Jozef Vietoris. Sírna voda z dvoch prameňov sa používa hlavne na liečenie reumatických a kožných chorôb. Na obrázku bývalá zotavovňa brnenského Policajného riaditeľstva z roku 1933

Dunaj

Trenčianske Teplice

Kino Olympia okolo roku 1910.

 

Prvý písomný doklad o prameňoch je z roku 1247. Kúpele patrili majiteľom Trenčianskeho hradu až do roku 1900. Kúpeľné objekty začali vznikať od konca 15 storočia a ich podstatný rozvoj nastal v 18. storočí. Liečia sa tu reumatické a nervové ochorenia a chronické zápaly.

 

Bratislava

Pohľad na Michalskú bránu okolo roku 1910.

Pohľad na hrad a podhradie z južného nábrežia Dunaja - z Petržalky.

Banská Bystrica

Centrum mesta okolo roku 1910.

Historické námestie s významnými historickými pamiatkami mesta.

Michalovce

Bývalý Sztáráyho pivovar v roku 1908.

Vranov nad Topľou

Mesto Vranov nad Topľou sa rozprestiera v severozápadnom výbežku východoslovenskej nížiny v oblasti Horného Zemplína. Vyvinulo sa z pôvodnej slovanskej osady. Najstaršie doklady o ľudskej činnosti v tejto oblasti siahajú až do doby kamennej (38000 - 30000 r. pred n. l.) Najstaršie slovanské sídliská na území mesta sú zo 7. storočia. Od 9. storočia Vranov existuje nepretržite. Stredoveká osada Vranov bola súčasťou hradného panstva Čičava, ktoré sa dostáva v roku 1270 do vlastníctva šľachtica Rainolda, pána z Rozhanoviec. K tomuto roku sa nepriamo vzťahuje aj prvá písomná správa o Vranove. Od začiatku 15. storočia sa Vranov vyvíjal už ako mestečko, patriace do roku 1523 šľachtickému rodu z Rozhanoviec, potom Bátoryovcom, Nádašdyovcom, Náryovcom, Esterházyovcom, Drugethovcom, neskôr ho zdedili rodiny Barkóciovcov, Žičiovcov a Forgáčovcov. Mesto získalo viaceré privilégia, vyhotovovalo písomnosti opatrené mestskou pečaťou. V roku 1622 bol zavedený nový znak a erb: modrý štít, v ktorom zo zlatej koruny vyrastá levica ozbrojená striebornou šabľou. V prvej polovici 14. storočia dali páni z Rozhanoviec postaviť vo Vranove hrad s vodnou priekopou. Vtedy už mestom prechádzala jedna z trás medzinárodného obchodu medzi Uhorskom. Poľskom a Ukrajinou. Po rozhanovských šľachticoch zdedili vranovské panstvo Bátoryovci. Tu v roku 1570 zriadili humanistické gymnázium, ktoré však v období silnej rekatolizácie zaniklo. Na vranovskom a čičvanskom hrade sa príležitostne zdržiavala aj sestra Štefana Bátoryho. Alžbeta, známa aj ako "čachtická pani", kde údajne sadisticky umučila dve obete. Búrlivý priebeh vo Vranove a jeho okolí malo sedliacke povstanie v roku 1831, známe tiež ako "cholerové povstanie". Povstanie malo výrazný protifeudálny charakter. Po jeho potlačení bolo 41 povstalcov odsúdených na trest smrti obesením. V druhej polovici 19 storočia sa stal Vranov sídlom okresu so 44 obcami. Začiatkom 20. storočia bolo mesto napojené na železničnú sieť (1903), v meste bolo zavedené elektrické osvetlenie a telefón. Počas 2 Sv. vojny bol Vranov jedným zo stredísk protifašistického odboja. Vranov bol oslobodený 18. 01. 1945. Po vojne sa Vranov stal strediskom drevárskeho a textilného priemyslu ako aj výroby stavených materiálov. Z malého 3 - tisícového mestečka vybudovaním nových sídlisk a pripojením štyroch mestských častí vzniklo mesto s 25 tisíc obyvateľmi.     

 

 

Vranov nad Topľou

Vranov nad Topľou