Mesto Košice, druhé najväčšie mesto v krajine sa nachádza vo východnej časti Slovenska, neďaleko hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km). Výhodná poloha urobila v minulosti z Košíc dôležitý bod na obchodných cestách, dnes je kľúčovou hospodárskou aglomeráciou, ale aj križovatkou dopravných trás, k čomu prispieva železničný uzol a medzinárodné letisko. Počiatky osídlenia územia môžeme sledovať už od konca staršej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o južnom predmestí je z roku 1230. Uhorský panovník Béla IV. povolal sem nemeckých kolonistov, aby vyplnili medzery v obyvateľstve, ktoré nastali po tatárskom vpáde v roku 1241. Listiny z roku 1249 a 1261 hovoria o privilégiách "hostí", ktorí začali s výstavbou kolonizačného mesta. Pôvodná slovenská osada Nižné Košice bola začlenená do novovznikajúceho urbanistického celku, ktorý po roku 1290 obohnali hradbami. Privilégiá panovníkov, zručnosť košických remeselníkov a najmä prekvitajúci obchod predurčili Košice na primát v celej východoslovenskej oblasti. Strategický, hospodársky, kultúrny a spoločenský význam Košíc v 14. a 15. storočí zabezpečili mestu vedúce postavenie v celom Uhorsku. V roku 1480 sa počet obyvateľov Košíc pohyboval okolo 10000, na vtedajšie časy to bolo jedno z najväčších stredoeurópskych miest. Mesto bolo prirodzene viacjazyčné, celé stáročia tu vedľa seba bez problémov prirodzene existovali Nemci, Maďari i Slováci. Najvýraznejšou historickou pamiatkou je Dóm sv. Alžbety, postavený v slohu vrcholnej gotiky. Jeho výstavba sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etapách. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Viaceré živelné pohromy a vojnové konflikty poškodili statiku a následné opravy zmenili aj pôvodnú dispozíciu kostola. Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova - z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvárajú západné priečelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade Pieta a Ručník sv. Verony. Dnes sú Košice významným hospodárskym a kultúrnym centrom Slovenska. Viaceré superlatívy sú lákadlom pre návštevníkov. Košice sú prvým európskym mesto, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu - v roku 1369 ju panovník Ľudovít Veľký udelil po prvýkrát právnickej osobe. V roku 1924 založený Medzinárodný maratón mieru je najstarší európsky a druhý najstarší svetový maratón. Dóm sv. Alžbety je najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe. Historické centrum je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Slovenskej republike. Na území mesta je rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe (288 hektárov) a rozlohu najväčšia slovenská botanická záhrada s najväčšou zbierkou kaktusov. Detská železnica v Čermeľskom údolí je najstaršou a jedinou na Slovensku.
1. 4. 2012
Malá veľká krajina - Slovensko
Košický samosprávny kraj leží na juhovýchode Slovenska. skladá sa zo štyroch historických regiónov - Gemer, Abov, Spiš a Zemplín. Kraj je multikulturálny a multijazyčný. Vedľa seba tu po dlhé roky žijú Slováci, Maďari, Česi, Židia, Rómova, ale aj potomkovia nemeckých kolonistov. Každý región má svoje osobitné čaro, tradície zvyky, obyčaje a ľudovú slovesnosť. Vďaka rôznorodej geografii kraj východného Slovenska dostal do daru jedinečné prírodné bohatstvo. Najmohutnejším pohorím na západe kraja je Slovenské rudohorie, ktoré dostalo názov po bohatých nerastných náleziskách. Srdcom kraja je Košická kotlina a rozľahlé nížinaté oblasti s vhodnými podmienkami na pestovanie viniča. Typickými pre Národný park Slovenský raj sú hlboké tiesňavy, vodopády a povrchové krasové javy. Národný park Slovenský kraj je najrozsiahlejším krasovým územím Slovenska s bohatstvom ukrytým v útrobách zeme. Návštevníkom tento kraj ponúka okre nevšedných prírodných krás aj veľké množstvo historicky cenných pamiatok.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)