6. 12. 2010
5. 12. 2010
Slovenský Kras
Národný park sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska v okresoch Rožňava a Košice - okolie. Územie národného parku pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré v podstate predstavujú jednotlivé krasové planiny. Od západu na východ sú to samostatné planiny Koniarska a Plešivská, ďalej Silická planina, Horný a Dolný vrch. Zádielská a Jasovská planina, ktoré predstavujú komplex rozčlenený tiesňavami, geologickým rozhraním a kotlinami. Pretože prirodzené pokračovanie krasového územia je v susednom Maďarsku, južnú hranicu z najväčšej časti predstavuje štátna hranica. Nadmorské výšky sa na území pohybujú od 200 do 900 m. Najvyšším bodom planin národného parku je Matesova skala (925 m) severne od Bôrky. Najnižšie miesto sa nachádza na úpätí planiny severne od Plešivca (217 m. n. m.). Možno si to ani neuvedomjeme je to práve geologická stavba, ktorá podmienila vznik tohto unikátneho krasového územia. Vďacíme za to skutočnosti, že asi pred 205 - 225 miliónmi rokov sa usadili mohutné karbonátové komplexy rifových a lagunárnych vápencov s hrúbkou nad 2 km, ktoré boli vo forme príkrovu (nazvaného silickým), dotransportované do dnešnej oblasti Slovenského krasu. Tieto svojimi vlastnosťami podmienili vznik rozmanitých krasových javov. V Slovenskom krase sa vyskytujú v podstate všetky krasové formy charakteristické pre kras nášho klimatického pásma. Sú to predovšetkým škrapy, krasové jamy (závrty) a priehlbne, úvaly, ktoré dotvárajú reliéf plošín a hlboké kaňonovité doliny i tiesňavy, z ktorých najznámejšia je Zádielska. Vysokú úroveň skrasovatenia územia potvrdzuje výskyt veľkého počtu podzemných dutín a jaskýň. Z nich sú turisticky sprístupnené jaskyne: Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Svojrázne podmienky tohto územia sa odrazili aj v rozmanitosti flóry a fauny. Podstatnú časť plochy tvoria lesy, nemenej významné sú lesostepné časti s výskytom endemických a subendemických druhov. Z botanického hľadiska majú najväčší význam chudôbka Klášterského, jarabina Hazslinszkého, jarabina krasová, hloh domický, rumenica turnianska a sivokvet mäkký veľkoúborový. Významnú skupinu tvoria taxóny, ktoré sa v rámci flóry Slovenska vyskytujú len na území Slovenského krasu. Mnohé patria k panónskym endemitom alebo tu dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia. Krasový fenomn sa prejavuje v dominancii xerotermnej flóry na výslnných stráňach, hranách a škrapových poliach planín. V náväznosti na špecifické vlastnosti zemia sa vytvorili pestré životné podmienky aj pre živočíšstvo oblasti. Sú tu zastúpené skupiny živočíšstva, ktoré dávajú územiu charakter zoocenóz stepného a lesostepného pásma. Slovenský kras so svojimi typickými a jedinečnými prírodnými hodnotami srdečne víta návštevníkov národného parku a zároveň ďakuje za ochranu prírodných hodnôt tohto vzácneho a zaujímavého územia.
Zásady správania sa návštevníkov:
Zásady správania sa návštevníkov:
- Neničte, nepoškodzujte a neznečisťujte prírodu Slovenského krasu.
- Netrhajte a nepoškodzujte rastliny, neplašte a nechytajte živočíchy, neničte hniezda vtákov.
- Nesprávajte sa hlučne.
- Nevstupujte do nesprístupnených jaskýň.
- Krásy a hodnoty prírody obdivujte len z turisticky vyznačených a náučných chodníkov, neskracujte si ich.
- Táborenie je dovolené iba na vyhradených priestoroch.
- Kladenie ohňa mimo priestorov na to určených nie je dovolené.
- Nepoškodzujte označenie, informačné a orientačné tabule.
22. 8. 2010
Tokaj
Na Dolnom Zemplíne, v juhovýchodnom cípe Slovenska, leží tokajská vinohradnícka oblasť. Je to najmenšia a zároveň najatraktívnejšia vinohradnícka oblasť Slovenska. Patria do nej obce Malá Tŕňa, Čerhov, Slovenské Nové Mesto, Bara, Černochov a Viničky. Je to kraj rozsiahlych nížin s množstvom vodných plôch, riečnych zákutí a vynikajúceho tokajského vína. Na hranici s Maďarskom vystupujú z Východoslovenskej nížiny Zemplínske vrchy, južné svahy ktorých sú osadené vínnou révou už po dve tisícročia. Vinič tu začali pestovať už starí Rimania po tom, čo dobyli Panóniu. Po páde rímskeho impéria v pestovaní pokračovali Slovania. Slovanského pôvodu je aj názov obce a vrchu Tokaj. Odvodzje sa od staroslovienského slova Stokaj, čo znamená sútok dvoch riek, v tomto prípade Bodrogu a Tisy. Rozvoj vinohradníctva zastavil v roku 1241 vpád Tatárov. V čase ich nájazdov bol celý kraj opustený, takže po ich skončení panovník Béla IV. povolal do kraja talianskych kolonistov, ktorí sem priviezli nové pestovateľské metódy a základnú odrodu furmint. Tokajská oblasť je jednou z mála na svete kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Na špecifickej chuti a neopakovateľnej aróme tokajského vína má svoj podiel nielen výdatné slnečné žiarenie, ale tiež horniny sopečného pôvodu, najmä andezity, andezitové a ryolitové tufy, ktoré dali základ ťažkým ílovitým zeminám bohatým na živiny. Tokajské víno z pivníc kniežaťa Františka Rákocziho II sa pravideľne posielalo na dvor kráľa Ľudovíta XIV. Slávny panovník ocenil kvalitu tokajského vína pamätným výrokom: Vinum regum - rex vinorum, (Víno kráľov - kráľ vín.) O tom, že Tokajské víno ani dnes neostáva nič dlžné kráľovskému prívlastku, sa možno presvedčiť v tunajších vínnych pivniciach. Vo Viničkách neďaleko od Slovenského Nového Mesta nájdeme staré vínne pivnice v dĺžke 1600 m zo 14. storočia hlboko (8 - 16 m) vtesané do sopečných hornín. V Malej Tŕni je až 20 km podzemných chodieb. Sú tu od čias tureckých vojen, kedy slúžili miestnym ľuďom ako bezpečný úkryt. Dnes je rozľahlý podzemný labyrint lemovaný sudmi s tokajským samorodým - suchým či sladkým, tokajskou lipovinou, tokajským výberom alebo furmintom - dvj až päť putňovým. Vo Viničkách môžu návštevníci počas exkurzie do histórie a súčasnosti vinárstva degustovať desať druhov pravého tokajského a v neďalekej štýlovej vinárni Čelejka ochutnať nemenej lákavé miestne gastronomické špeciality - pečenú hus, kačku, lokše, škvarkové papagáče či plnenú kapustu. V septembri sa v Malej Tŕni konajú Vinohradnícke slávnosti. Návštevník tohto odľahlého kúta Slovenska iste neoľutuje ak sa prevezie o niekoľko kilometrov ďalej na východ - do Stredy nad Bodrogom, na miesta, kde rieka opúšťa Slovensko. Ocitne sa na najnižšie položenom území (94 m) Slovenska. Nájdete tu krajinu močiarov a mŕtvych ramien s húťinami a lužnými lesmi, raj vodného vtáctva. V štátnej prírodnej rezervácii Tajba objaví zachovalé močiarne spoločenstvá a vzácne živočíchy ako sú kaňa močiarna, korytnačka močiarna, alebo čajka smejivá.
Návšteva tokajskej vinohradníckej oblasti so starými vínnymi pivnicami, kde možno ochutnať pravé tokajské vína, vrátane skutočne kráľovského Tokajského výberu - 5-putňového, ktoré dozrieva v drevených sudoch najmenej sedem rokov, je zážitkom, na ktorý sa nezabúda.
Oberačky v okolí Slovenského Nového Mesta sú vyvrcholením celoročného úsilia vinohradníkov. Tunajšie odrody vínnej révy. fumint, lipovina, či muškát zlatý umožňujú výrobu širokého spektra vín ojedinelého charakteru a vynikajúcej povesti.
Dnešná výroba svetoznámych tokajských vín nadväzuje na bohatú tradíciu vinárstva a vinohradníctva v slovenskej časti tokajskej oblasti. Odrody, plochy a technologický postup spracovania hrozna a výroby vína sú určené zákonom. Výbornú povesť slovenských tokajských vín dokazuje viac ako 100 zlatých a strieborných medailí z dôležitých medzinárodných súťaží.
Návšteva tokajskej vinohradníckej oblasti so starými vínnymi pivnicami, kde možno ochutnať pravé tokajské vína, vrátane skutočne kráľovského Tokajského výberu - 5-putňového, ktoré dozrieva v drevených sudoch najmenej sedem rokov, je zážitkom, na ktorý sa nezabúda.
Oberačky v okolí Slovenského Nového Mesta sú vyvrcholením celoročného úsilia vinohradníkov. Tunajšie odrody vínnej révy. fumint, lipovina, či muškát zlatý umožňujú výrobu širokého spektra vín ojedinelého charakteru a vynikajúcej povesti.
Dnešná výroba svetoznámych tokajských vín nadväzuje na bohatú tradíciu vinárstva a vinohradníctva v slovenskej časti tokajskej oblasti. Odrody, plochy a technologický postup spracovania hrozna a výroby vína sú určené zákonom. Výbornú povesť slovenských tokajských vín dokazuje viac ako 100 zlatých a strieborných medailí z dôležitých medzinárodných súťaží.
15. 8. 2010
Spiš
Spiš je jedným z najkrajších a najsvojráznejších regiónov Slovenska. Vďaka nádhernej prírode a množstvu kultúrnych a historických pamiatok patrí k turisticky najatraktívnejším územiam krajiny. Na západe ho lemujú vysoké a Belianske Tatry, na juhu Nízke Tatry a Slovenské Rudohorie, na severe Spišská Magura. Spišská stolica vznikla v 1. polovici 12. storočia za uhorského kráľa Gejzu pri nemeckej kolonizácii, ktorá poznačila celé dejiny Spiša. Jednou z kurióznych historických kapitol bolo dlhodobé zálohovanie časti spišskej stolice Poľsku. Udialo sa roku 1411, keď uhorský kráľ Žigmund potreboval peniaze na vojnu proti Benátskej republike. Za 31 tisíc kôp českých grošov dal do zálohu Poľskému kráľovi 13 spišských miest, ktoré získala nazad až Mária Terézia. Zložitosti historického vývoja aj pestré národnostné pomery sa odrážajú na vzhľade spišských miest a obcí. Pre ich svojráz si Spiš nemožno pomýliť s žiadnym iným regiónom Slovenska. Cez Spiš viedli významné obchodné cesty strážené hradmi. Najvýznamnejší z nich je Spišský hrad. Je to najrozsiahlejší hrad na Slovensku a jeden z najväčších hradov v strednej Európe. Spolu so Spišskou Kapitulou a Spišským Podhradím tvoria architektonický celok zapísaný v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Spišská Kapitula, ktorá bola od 13. storočia sídlom spišského prepoštstva a neskôr spišského biskupstva, je unikátnym mestečkom obohnaným zachovanými hradbami zo 17 storočia a obývaným výhradne kňazmi. Za návštevu stojí aj ranogotický kostolík v neďalekej obci Žehra. V kostolíku z 13. storočia s pôvabnou siluetou zaujme množstvo vzácnych nástenných malieb z 15. storočia. Pozoruhodné svojou architektúrou sú viaceré spišské mestá. Spomedzi nich vyniká najmä Levoča s gotickým kostolom sv. Jakuba a gotickým dreveným oltárom od Majstra Pavla a tiež Spišská Nová ves, administratívne centrum Spiša.
V objatí Pienin, Belianskych Tatier a Levočských vrchov leží turisticky zatiaľ málo navštevovaná Spišská Magura. Aj toto pohorie však ponúka nádherné prírodné scenérie. Z Magurského sedla v hlavnom hrebeni možno za priaznivého počasia vidieť aj Vysoké Tatry.
Spišské mestá a dediny majú svoj osobitý ráz. V mnohých sa zachovali historické jadrá miest a množstvo sakrálnych pamiatok. V Bijacovciach neďaleko spišského Podhradia nájdeme pôvodne románsky kostol z 13. storočia s nástennými maľbami zo 14. storočia a vedľa románsku rotundu.
Cestou k Spišskému hradu možno navštíviť štátnu prírodnú rezerváciu Dreveník. na vápencovom kopci neďaleko Spišského Podhradia a Žehry sa nachádza skalné mestečko zvané Kamenný raj s vežami, 24 jaskyňami a roklinami fantastických tvarov, vzácnymi rastlinami a živočíchmi. Drevník je najväčším travertínovým územím v Slovenskej republike.
V objatí Pienin, Belianskych Tatier a Levočských vrchov leží turisticky zatiaľ málo navštevovaná Spišská Magura. Aj toto pohorie však ponúka nádherné prírodné scenérie. Z Magurského sedla v hlavnom hrebeni možno za priaznivého počasia vidieť aj Vysoké Tatry.
Spišské mestá a dediny majú svoj osobitý ráz. V mnohých sa zachovali historické jadrá miest a množstvo sakrálnych pamiatok. V Bijacovciach neďaleko spišského Podhradia nájdeme pôvodne románsky kostol z 13. storočia s nástennými maľbami zo 14. storočia a vedľa románsku rotundu.
Cestou k Spišskému hradu možno navštíviť štátnu prírodnú rezerváciu Dreveník. na vápencovom kopci neďaleko Spišského Podhradia a Žehry sa nachádza skalné mestečko zvané Kamenný raj s vežami, 24 jaskyňami a roklinami fantastických tvarov, vzácnymi rastlinami a živočíchmi. Drevník je najväčším travertínovým územím v Slovenskej republike.
14. 8. 2010
Vysoké Tatry
Najvyššie hory karpatského oblúka sú najvýznamnejšou oblasťou cestovného ruchu na Slovensku. Na ploche asi 260 km2 sa od Ľadového sedla na západe po Kopské sedlo na východe tiahne asi 26 km dlhý hlavný hrebeň. Takmer v strede pohoria leží najvyšší tatranský vrchol Gerlachovský štít (2655 m). Západne je národný vrch Slovákov - Kriváň (2494 m), smerom na východ je Lomnický štít (2632 m). Najvyhľadávanejšou turistickou cestou je Tatranská magistrála, ktorá má dĺžku 65 km a spája najkrajšie miesta Vysokých Tatier. Vedie z Podbanského na Štrbské a Popradské pleso. Brnčalovu chatu a Kopské sedlo. Vysoké Tatry majú ideálne podmienky na vysokohorskú turistiku, horolezectvo, klasické a zjazdové lyžovanie, ale aj na rekreáciu a oddych. V turistických strediskách je veľa dobre vybavených hotelov, zotavovní i penziónov, je tu množstvo lanoviek, sedačiek a vlekov.
Bielovodská dolina - jedna z najkrajších a najčlenitejších tatranských dolín. Je to jediná dolina alpínskeho typu so zalesnenými úbočiami, čarovnými plesami a vodopádmi. Turistom ju sprístupňuje značkovaný chodník z Javoriny cez Lysú Poľanu, potom pokračuje cez prielom do Veľkej studenej doliny so Zbojníckou chatou.
Bielovodská dolina - jedna z najkrajších a najčlenitejších tatranských dolín. Je to jediná dolina alpínskeho typu so zalesnenými úbočiami, čarovnými plesami a vodopádmi. Turistom ju sprístupňuje značkovaný chodník z Javoriny cez Lysú Poľanu, potom pokračuje cez prielom do Veľkej studenej doliny so Zbojníckou chatou.
Poprad
Najväčšie a hospodársky najvýznamnejšie mesto podtatranskej oblasti s vyše 53 tisíc obyvateľmi, významné turistické a rekreačné stredisko. Začiatky osídlenia siahajú až do praveku, o čom svedčí nález pozostatkov neandertálskeho človeka spred 120 000 rokov z Gánoviec (4 km od Popradu), ktoré sú uložené v Podtatranskom múzeu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1256, v rokoch 1412 až 1772 bolo mesto v poľskom zálohu. Už vtedy tu bola široko rozvinutá remeselná výroba. Súčasný Poprad spolu s pričlenenými časťami Veľká, Stráže pod Tatrami, Spišská Sobota, a Matejovce tvorí veľký celok s rozvinutým potravinárskym a strojárskym priemyslom.
Centrum mesta tvorí historické vretenovité námestie s meštianskymi barokovými a klasicistickými domami zo 16. až 19. storočia. Z historických stavieb je zaujímavý ranogotický kostol svätého Egídia s konca 13. storočia s pozoruhodnými nástennými maľbami. Medzi nimi je aj doteraz najstaršia známa panoráma Vysokých Tatier.
Centrum mesta tvorí historické vretenovité námestie s meštianskymi barokovými a klasicistickými domami zo 16. až 19. storočia. Z historických stavieb je zaujímavý ranogotický kostol svätého Egídia s konca 13. storočia s pozoruhodnými nástennými maľbami. Medzi nimi je aj doteraz najstaršia známa panoráma Vysokých Tatier.
12. 8. 2010
Pieniny
Pieninský národný park s rozlohou 2125 hektárov sa nachádza pri slovensko - poľskej hranici, sverovýchodne od Vysokých Tatier. Je to kraj s bohatými umeleckými a historickými pamiatkami, svojráznym folklórom a architektúrou. Pieniny sú pre turistu synonymom krásy a panenskej prírody. Je to raj pre kajakárov a rybárov, idelálny kraj pre cykloturistiku. Výraznú dominantu v krajinnom prostredí Zamaguria vytvárajú pozoruhodné skalné útvary Tri koruny (982 m). Prístup na vrchol s vyhliadkovou galériou pre 15 osôb je možný len z poľskej strany. Pod masívom Troch korún si rieka Dunajec vytvorila vo vápencoch na úseku dlhom asi 8,5 km hlboký a úzky kaňpn s vysokými skalnými stenami. Jedinečnou atrakciou je splavovanie rieky na typických goralských pltiach. Najkrajší úsek plavby vedie čarovným prielomom Dunajca z Červeného Kláštora až k prielomu Lesnického potoka - Kače. Pre peších turistov vedie pozdĺž prielomového údolia náučný chodník. Scenericky pôsobivá je aj prírodná rezervácia Haligovské skaly.
Kláštor s pôvodne gotickým kostolom založil začiatkom 14. storočia rád kartuziánov, od 18. storočia patril kamaldulským mníchom. Známym sa stal mních Cyprián, ktorý vraj vzlietol z Troch korún na lietajúcom stroji a preslávil sa aj ako botanik. Kláštorná lekáreň je jednou z najstarších na Slovensku. Celý komplex je národnou kultúrnou pamiatkou.
Kláštor s pôvodne gotickým kostolom založil začiatkom 14. storočia rád kartuziánov, od 18. storočia patril kamaldulským mníchom. Známym sa stal mních Cyprián, ktorý vraj vzlietol z Troch korún na lietajúcom stroji a preslávil sa aj ako botanik. Kláštorná lekáreň je jednou z najstarších na Slovensku. Celý komplex je národnou kultúrnou pamiatkou.
10. 8. 2010
Humenné
Hospodárske a kultúrne centrum severného Zemplína leží v severovýchodnej časti Slovenska na sútoku riek Laborca a Cirochy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. V Humennom dnes žije viac ako 37 tisíc obyvateľov. Mesto je známe svojím chemickým priemyslom, rozvíja sa aj energetický, odevný a potravinársky priemysel a bankovníctvo. V centre mesta upúta pozornosť kaštieľ, nad ktorým bol vybudovaný skanzen. Expozícia ľudovej architektúry prezentuje pätnásť drevených obytných a hospodárskych budov z humenského regiónu. Nájdeme tu aj drevený kostolík z roku 1754 s barokovým interiérom a ikonostasom, ktorý sem bol prenesený z Novej Sedlice. Je to národná kultúrna pamiatka. Návštevníkov pri výletoch do okolia zaujmú aj zrúcaniny hradov v Brekove a Jasenove. Vyhľadávaná je prímestská rekreačná oblasť pri rieke Laborec a v doline Hubková.
Dominantou mesta je renesančný kaštieľ z roku 1610 s pozoruhodnými dobovými interiérmi a rozľahlým parkom. Dnes je v jeho priestoroch vlastivedné múzeum. Na moste ku kaštieľu a pri vchode do parku sú umiestnené sochy levov. Nádvorie kaštieľa má zasklené arkády.
9. 8. 2010
Košice
Druhé najväčšie mesto Slovenska leží v údolí rieky Hornád v Košickej kotline, obklopené výbežkami pohoria Čierna Hora na severe a Volovskými vrchmi na západe. Najstaršia zmienka o Košiciach je z roku 1230, mestské výsady získali v roku 1290. Kráľ Ľudovít Veľký udelil mestu v roku 1369 erb, ktorý je obmenou kráľovského znaku Anjouovcov. Je to najstaršia mestská erbová listina v celej Európe V stredoveku Košice prekvitali vďaka remeslám, povestní boli najmä zlatníci a zvonolejári. V roku 1657 vznikla univerzita, ktorá mala o 100 rokov neskôr už 629 poslucháčov a v roku 1777 sa zmenila na kráľovskú akadémiu, pri ktorej pracovala tlačiareň. Historické jadro mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Sústreďuje objekty zo všetkých stavebných období. K najpozoruhodnejším nesporne patrí Dóm sv. Alžbety - najvýznamnejšie dielo gotického staviteľstva na Slovensku, národná kultúrna pamiatka. Celý komplex zahŕňa katedrálu s množstvom vynikajúcich diel gotickej plastiky a maliarstva, gotickú kaplnku sv. Michala a Urbanovu vežu, v ktorej je dnes expozícia kovolejárstva. Cenná je aj secesná budova divadla z r. 1897 - 1899. Pozornosť návštevníkov mesta určite upúta I barokový Rákocziho palác zo 17. stor., v ktorom sú dnes expozície Technického múzea, Miklušová väznica s historickou expozíciou, novogotický kapitulský palác, bývalá radnica, jezuitský kláštorný komplex, ktorý bol sídlom Košickej univerzity. V klasicistickom Csákyho paláci z 17. stor. sa dnes možno pokochať exponátmi Východoslovenskej galérie. Zvyšky hradieb sa zachovali v Hrnčiarskej ulici s tzv. Katovou baštou, v Zbrojníckej a Kováčskej ulici. Východoslovenská metropola ponúka svojim návštevníkom veľa zážitkov z prechádzok po dlhom, veľkomestsky rušnom námestí s množstvom pamätihodností. Je tu veľa štýlových obchodov a reštaurácií, dostatok hotelov a penziónov. Bohaté sú tradície kultúrneho života mesta. Pôsobí tu veľa profesionálnych kultúrnyh inštitúcií, medzi nimi Košické štátne divadlo a Štátna filharmónia. Je tu sídlo Vysokej školy technickej, Univerzity P. J. Šafárika, Vysokej školy veterinárskej, mnohých stredných škôl, pôsobí tu konzervatórium. Priemyselný potenciál Košíc je reprezentovaný najmä železiarňami - najväčšou hutníckou základňou na Slovensku. Okrem toho sú tu významné podniky strojárske, banské, energetické, stavebné a potravinárske. Možnosti rekreácie a oddychu sú v prímestskej rekreačnej oblasti Bankov, Alpinka, Jahodná, Čermel, Vodnár a Girbes. V miestnej časti Kavečan sú výborné podmienky na lyžovanie.
6. 8. 2010
5. 8. 2010
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)