Vranov nad Topľou

Mesto Vranov nad Topľou sa rozprestiera v severozápadnom výbežku východoslovenskej nížiny v oblasti Horného Zemplína. Vyvinulo sa z pôvodnej slovanskej osady. Najstaršie doklady o ľudskej činnosti v tejto oblasti siahajú až do doby kamennej (38000 - 30000 r. pred n. l.) Najstaršie slovanské sídliská na území mesta sú zo 7. storočia. Od 9. storočia Vranov existuje nepretržite. Stredoveká osada Vranov bola súčasťou hradného panstva Čičava, ktoré sa dostáva v roku 1270 do vlastníctva šľachtica Rainolda, pána z Rozhanoviec. K tomuto roku sa nepriamo vzťahuje aj prvá písomná správa o Vranove. Od začiatku 15. storočia sa Vranov vyvíjal už ako mestečko, patriace do roku 1523 šľachtickému rodu z Rozhanoviec, potom Bátoryovcom, Nádašdyovcom, Náryovcom, Esterházyovcom, Drugethovcom, neskôr ho zdedili rodiny Barkóciovcov, Žičiovcov a Forgáčovcov. Mesto získalo viaceré privilégia, vyhotovovalo písomnosti opatrené mestskou pečaťou. V roku 1622 bol zavedený nový znak a erb: modrý štít, v ktorom zo zlatej koruny vyrastá levica ozbrojená striebornou šabľou. V prvej polovici 14. storočia dali páni z Rozhanoviec postaviť vo Vranove hrad s vodnou priekopou. Vtedy už mestom prechádzala jedna z trás medzinárodného obchodu medzi Uhorskom. Poľskom a Ukrajinou. Po rozhanovských šľachticoch zdedili vranovské panstvo Bátoryovci. Tu v roku 1570 zriadili humanistické gymnázium, ktoré však v období silnej rekatolizácie zaniklo. Na vranovskom a čičvanskom hrade sa príležitostne zdržiavala aj sestra Štefana Bátoryho. Alžbeta, známa aj ako "čachtická pani", kde údajne sadisticky umučila dve obete. Búrlivý priebeh vo Vranove a jeho okolí malo sedliacke povstanie v roku 1831, známe tiež ako "cholerové povstanie". Povstanie malo výrazný protifeudálny charakter. Po jeho potlačení bolo 41 povstalcov odsúdených na trest smrti obesením. V druhej polovici 19 storočia sa stal Vranov sídlom okresu so 44 obcami. Začiatkom 20. storočia bolo mesto napojené na železničnú sieť (1903), v meste bolo zavedené elektrické osvetlenie a telefón. Počas 2 Sv. vojny bol Vranov jedným zo stredísk protifašistického odboja. Vranov bol oslobodený 18. 01. 1945. Po vojne sa Vranov stal strediskom drevárskeho a textilného priemyslu ako aj výroby stavených materiálov. Z malého 3 - tisícového mestečka vybudovaním nových sídlisk a pripojením štyroch mestských častí vzniklo mesto s 25 tisíc obyvateľmi.