Bojnice

Prvá zmienka o Bojnickom zámku je z roku 1113. Postavili ho nad jaskyňou v travertíne. Zo začiatku drevený hrad o storočie neskôr prebudovali na murovaný. Už koncom 13. storočia sa stal súčasťou majetku Matúša Čáka Trenčianskeho. kráľ Matej Korvín daroval r. 1489 Bojnický hrad svojmu nemanželskému synovi Jánovi, avšak do Bojníc chodiť neprestal. Pod lipou v zámockom parku, ktorá neskôr nazval lipou kráľa Mateja, diktoval úradné listiny. Po tom, čo sa hradu zmocnili Zápoľského vojská (r. 1526), zlepšilo sa hradné opevnenie. Najskôr kráľ Ferdinand I. daroval hrad S. Turzovi (r. 1527) a o vyše sto rokov neskôr Ferdinand III. (r. 1643) Pavlovi Pálffymu. Posledným majiteľom hradu, ktorý ho nechal prebudovať na neogotický zámok, sa stal gróf Ján František Pálffy (r. 1852). Z upadajúceho panstva urobil miesto pre svoje rozsiahle zbierky umeleckých predmetov. Tento cieľ bol však len druhoplánový iniciátorkou prestavby mala byť francúzska kontesa de Jan Ville, do ktorej sa Pálffy zamiloval. Domnieval sa, že keď pre ňu zámok prerobí vo francúzskom štýle, získa si jej srdce. Jeho láska však nebola opätovaná a Pálffy nakoniec umiera ako starý mládenec. Do zámku sústredil neuveriteľné množstvo zámerne zbieraných artefaktov. Dva roky po jeho smrti (zomrel r. 1908 vo Viedni) odhadli ich cenu na 90 miliónov korún. Aby zbierky ochránil, vo svojom testamente, ktorý vyvolal množstvo súdnych sporov, rozhodol, že sa jeho paláce vo Viedni, budapešti, Kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach majú sprístupniť verejnosti a umelecké diela musia zostať na pôvodných miestach a dostupné každému. Grófovo želenie sa naplnilo až dlhé roky po jeho smrti, v Bojniciach v roku 1950. Vtedy na bojnickom zámku vzniklo Krajské nitrianske múzeum. V roku 1970 bol zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Múzeum je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.