Trenčín

Ak sa dá veriť letopisom, Trenčiansky hrad je najstarším hradom na Slovensku, Prvá skutočná stopa o ňom je z roku 179 n. l. Pod menom Laugaricio ju zanechali na brale pod hradom rímski vojaci cisára Marka Aurélia. Tento fakt nie je známy všetkým návštevníkom hradu, všetci však poznajú povesť o Omarovi, Fatime a Studni lásky. Do zajatia rodiny Zápoľských sa dostala krásna Fatima. jej milý sa podujal urobiť najväčší čin svojho života, keď Zápoľskému sľúbil, že za jej slobodu vykope studňu , ktorá by hradu na vysokom brale zabezpečila vodu aj pri najdlhšom obliekaní. Tri roky kopal Omar aj so svojimi druhmi studňu v brale a jeho druhovia hynuli v neľudských podmienkach. Jedného dňa sa však na dne studne objavila voda. Prvý pohár z nej podal Omar väzniteľovi svojej milej so so slovami: "Vodu más, Zápoľský, ale srdce nemáš." Kroky každého návštevníka Trenčianskeho hradu ako prvé vedú k studni. Každý sa chce presvedčiť, či tá voda v nej skutočne je. Je tam, zvyčajne v hĺbke okolo 12 - 15 m. Trenčiansky hrad najskôr vznikol ako kamenné útočište (koncom 11. storočia), ktoré sa časom stalo centrom hradnej akropoly. Najväčšiu slávu a rozmach hrad zaznamenal za Matúša Čáka Trenčianskeho (1260 - 1321), ktorý v čase svojej najväčšej sily vlastnil skoro 50 hradov a niekoľko žúp. Bez škrupúľ siahal nielen na majetok slabších šľachticov, ale aj na majetok kráľovský a cirkevný. Keďže sa nikdy nenašiel jeho hrob, vynorili sa povesti, že si všetok majetok zobral so sebou na druhý svet, len ho treba nájsť. Postupne k obrannej funkcii pribúdali aj správna, administratívna a obytná, čo sa odrazilo na budovaní nových hradných palácov. časť z nich sa zachovala dodnes a teraz sú v nich bohaté zbierky hradu, ktorý sa stal súčasťou Trenčianskeho múzea.