Medzev

Rázovité mestečko so starou železiarskou a baníckou tradíciou leží v údolí rieky Bodva, pod výbežkami výbežkami Volovských vrchov. Z troch strán je obkolesené malebnými kopcami, dolinami a hustými lesmi, bohatými na lesné plody. Medzev založili nemeckí kolonisti, ktorých do krajiny pozval uhorský kráľ Belo IV. po tatárskych vpádoch v roku 1241. Usadili sa v osade nad terajším Medzevom, ktorá sa nazývala Dörfel. Zachovalo sa po nich svojrázne nárečie, ktorým dodnes hovoria mnohí obyvatelia. Prvá zmienka o Medzeve je z roku 1272, kedy sa uvádza ako banícka osada. Od roku 1366, kedy boli založené prvé tri vodné kováčske hámre, sa Medzev preslávil výrobou kovaného náradia, najmä na ručné poľnohospodárske práce. Koncom 19. storočia na Bodve a je prítokoch, v Medzevskej a Šugovskej doline, pracovalo vyše sto vodných kováčskych hámrov s viac ako dvesto vyhňami. Kováčska tradícia sa tu zachovala dodnes. Výrobky medzevských kováčov s známe aj za hranicami Slovenska. Jeden z hámrov v Šugovskej doline dali do pôvodného stavu Východoslovenské železiarne Košice, ďalší je technickou pamiatkou a muzeálnou expozíciou vodného kováčskeho hámra, ktorú spravuje Technické múzeum v Košiciach. V meste je aj zaujímavá súkromná expozícia medzevského hámorníctva. Medzev dostal štatút mesta v roku 1961 po zlúčení Nižného a Vyšného Medzeva a osady Baňa Lucia. V centre mesta možno obdivovať gotický kostol so zaujímavou vežou, morový stĺp, barokovo - klasicistický kostol so vzácnym dreveným oltárom z 18. storočia a viaceré domy so zachovanou ľudovou architektúrou. Z hľadiska turistického a cestovného ruchu má Medzev ideálne prírodné podmienky. Malebná Šugovská dolina, ako aj ostatné doliny v okolí Medzeva sú vzácnymi oázami ticha a neporušenej prírody. Sú tu miesta, ktoré ešte stále môžeme objavovať. V prímestskej rekreačnej oblasti v 4 km dlhej Šugovskej doline vyrastajú atraktívne strediská rekreácie pri Šugovských jazerách, ktoré majú byť v blízkej budúcnosti pospájané kaskádami. V okolí Medzeva sú dobré podmienky na lyžovanie i turistiku. Z mesta vedú turistické značkované cesty na hrebeň Volovských vrchov, na Jasovskú planinu a do Zádielskej doliny.