Michalovce

Na šírej Laboreckej rovine, v malebnom podhorí Vihorlatu, sa rozprestiera mesto so svojským koloritom, hospodárske a kultúrne centrum stredného Zemplína - Michalovce. Prvá písomná zmienka v roku 1244 spomína Michalovce ako Mihal. Najstaršou obývanou časťou mesta je lokalita Hrádku, osídľovaná od mladšej doby kamennej. Tu sa pred 7000 tokmi usídlili najstarší roľníci v tejto časti Európy. Medzi najstaršie architektonické pamiatky patria základy predrománskej rotundy a rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z 13. - 15. storočia. Na vrchole Hrádku postavili na prelome 19, a 20. storočia pseudogotickú kaplnku - mauzóleum rodiny Sztáray. Na Hrádku sa usadil aj najvýznamnejší maliar krás Zemplína Teodor Jozef Mousson. Dom v ktorom býval počas svojho pôsobenia v Michalovciach v rokoch 1911 - 1944, je prebudovaný na okresnú hvezdáreň. Záujem návštevníkov mesta priťahuje klasicicstický kaštieľ rodiny Sztárayovcov s parkom, postavený na základoch vodného hradu z 13. storočia. Dnes je to pôsobivý rámec pre expozície Zemplínskeho múzea. Najväčší rozmach zaznamenalo mesto až v 20. storočí, kedy sa rozvíjalo hlavne poľnohospodárstvo ale aj priemysel potravinársky, strojársky, elektrotechnický, textilný. keramický a stavený. Rozvíja sa sféra služieb a obchodu. Jednou z najvýznamnejších kultúrnych ustanovizní je Zemplínske múzeum. Má rozsiahle prírodovedné, archeologické, historické, numizmatické, umeleckohistorické a etnografické zbierky. Unikátnym exponátom je amfora z doby bronzovej s najstarším vyobrazením dvojkolesového voza v strednej Európe. V pivničných priestoroch bývalého hradu je umiestnená expozícia vinohradníctva a vinárstva. kultúrne dianie v meste zabezpečuje Mestské kultúrne stredisko, Lúč - centrum voľného času, Galéria Zemplínskeho osvetového strediska, hvezdáreň, Regionálne kultúrne stredisko, knižnica, Dom Matice slovenskej. Najrušnejšou časťou 41 tisícového mesta je hlavná ulica s pešou zónou a množstvom obchodov. Rekreačné zázemie mesta tvorí lesopark Biela hora, jazero Vinné, predovšetkým však rozsiahla Zemplínska šírava so siedmimi strediskami rekreácie. Malebné prostredie Vihorlatských vrchov a vodnej nádrže Zemplínska šírava, osobitnosť zemplínskeho folkóru regionálna gastronómia, tradičná hrnčiarska výroba v neďalekých Pozdišovciach, to všetko  prispieva k atraktivite tohoto regiónu.